Pred mnohými rokmi žil človek menom Tong Pang-sak. Bol to nesmierne prešibaný muž, ktorý si nenechal ujsť žiadnu príležitosť, ako niekoho prekabátiť.
Raz sa mu nechcelo vykopať kanály na vodu, aby zavlažil svoje ryžové pole. Uprostred noci sa teda vykradol von a potajomky urobil dieru do susedovho poľa plného vody. Susedova voda začala pomaličky z poľa odtekať cez dieru, a zavlažovala tak aj ryžu pána Tonga.
Sused sa spočiatku čudoval, ako je to možné, že jeho ryža stále vysychá. Keď však zistil, kam voda z jeho poľa záhadne vyteká, nahnevaný sa ihneď vybral sťažovať pánovi Tongovi.
„Že sa nehanbíš robiť takúto naničhodnosť!“ čertil sa sused. „Veď len počkaj, čoskoro ťa tvoj osud dobehne!“
Dovtedy si pán Tong zo svojho suseda vôbec nerobil ťažkú hlavu, ale poznámka o osude ho zarazila. „O akom osude to hovoríš, sused?“
„Ja viem človeku z očí vyčítať jeho osud,“ povedal sused vážnym tónom. „A veru ti hovorím, že ty si dostal do vienka veľmi krátky život.“
„Krátky život?“ zalomil rukami pán Tong. „No to je ale katastrofa! Poraď mi, sused, keď si taký múdry, čože mám urobiť, aby som mohol žiť dlhšie? Namojdušu, už sa ani nedotknem tvojho poľa, to ti tu prisahám!“
Sused mu teda poradil: „Keď si po teba príde posol z podsvetia, aby ťa zobral na druhý svet, musíš ho niečím podplatiť. Najlepšie bude, keď mu ponúkneš dobré jedlo, peniaze alebo topánky. Potom sa ti ho možnože podarí presvedčiť, aby ti dal pár rokov naviac.“
Pán Tong nechcel nechať nič na náhodu, a tak si doma nachystal bohaté zásoby všelijakých dobrôt. Dbal na to, aby ich mal vždy poruke, keby sa u neho náhodou objavil posol z podsvetia.
Nuž a netrvalo dlho – a pánovi Tongovi jedného dňa zaklopala na dvere kostnatá ruka. Hoci bolo leto, odrazu sa poriadne ochladilo a…