„Aký ste mali deň, dievčatá?“ spustila večernú vravu jedna z myšlienok.
„Aaachh, dnes bol naozaj krásny deň,“ začala sa rozplývať ktorási.
„To vám teda poviem, že tá dnešná naháňačka bola super,“ spokojne riekla zas druhá.
„Počujte, ktovie, čo teraz robí naša babka…“ zamýšľala sa voľaktorá.
„Možnože pečie bábovku, a keď k nám zajtra príde, s chuťou sa do nej pustíme.“
„Babkina bábovka je najlepšia na svete, to je myslím všetkým jasné,“ ihneď sa k nej pridali ďalšie.
„Ach, čo tam po nejakej bábovke. Ja by som najradšej ešte skákala na tej novej trampolíne. Do zajtra je ešte tak ďaleko, to sa už teraz nedááá vydržaaať. Ja sa z toho asi zbláááznim,“ ozvala sa ďalšia, športovo založená.
„Keď vyrastiem, určite sa chcem dostať do cirkusu. Celé dni len zábava a nič iné. Už som rozhodnutá,“ predsavzala si druhá.
„A dievčatá, spomínate si, keď sme boli cez víkend na tom vysokohorskom výlete, ako nám bolo úžasne? Bolo to síce náročné, to áno, ale nie sme predsa nejaké padavky.“
„Čo ja viem, už som zažila aj lepšie. Ja si najradšej spomínam na prázdniny pri mori. To bol skutočný oddych. Jemnučký piesok, teplúčko, morské vlny… ešte aj teraz akoby som počula ten šum mora.“
Takto neúnavne predbiehala jedna myšlienka druhú, hoci dobre vedeli, že už je čas opäť sa stíšiť a oddýchnuť si. A navzájom sa prekrikovali až dovtedy, kým ich v tom neprerušil sám Spánok.
„Vy ešte stále nemáte dosť? Veď ste mali taký pestrý a veselý deň. Nechajte si čosi aj na zajtra. Každý večer vám musím vysvetľovať, že tu máme nejaké pravidlá? A tie treba dodržiavať, inak by tu nastal zmätok. Ako veľmi dobre viete – teraz nastupujem ja. A kým tu nie je kľud, nemôžem sa na svoju prácu sústrediť. Nehovoriac o tom, že ešte musím vybrať sen na…