Pán učiteľ vravel, že každé dieťa je niečím špeciálne. U niektorých to bolo jasné: Vaneska z konca ulice vedela kresliť prekrásne obrázky kriedou na chodník. Anička nádherne spievala a Robko dokázal ísť na bicykli najrýchlejšie zo všetkých.
No a Noro? Norbert, nazývaný Noro, bol najšpeciálnejší zo všetkých, lebo sa nevedel nudiť.
Nikto netušil, ako je to možné. Keď vonku celý deň pršalo a deti museli ostať vnútri, ostatní už rodičom pílili uši: „Mamííí, ja sa tak veľmi nudííím!“ „Ocííí, to je ale nuda!“
Ale Noro nie. Noro si ani nevšimol, že prší, lebo od rána majstroval čosi z roliek toaletného papiera.
Keď stál s mamičkou a bratom v dlhom rade pri pokladnici, jeho braček kričal a zlostil sa, že sa nudí. Ale Noro najprv spočítal všetky žuvačky a cukríky vyložené v stojane a potom bračekovi ukázal, že pípajúca pokladnica znie ako robot a trochu tak aj vyzerá. Nakoniec ich musela mama po zaplatení ťahať preč, tak sa im robotické pípanie zapáčilo.
Keď išla celá trieda na lekársku prehliadku a žiaci museli dlho-predlho čakať v nudnej čakárni, Noro si všimol, že kosoštvorcové dlaždice na podlahe vyzerajú tak trochu ako prekážková dráha. Vymyslel teda hru, v ktorej sa deti museli tíško presúvať z jednej dlaždice na druhú, aby sa dostali do cieľa. Ani nevedeli ako a bolo po prehliadke.
Všetky mamičky a ockovia sa vždy potešili, keď k nim Noro chcel zájsť na návštevu. A niekedy dokonca aj sami volali Norovým rodičom: „Dobrý deň, nechcelo by sa náhodou Norovi zastaviť u nás a trochu sa pohrať? Naše deti sa znova nudia.“
Aj Norovi spolužiaci si všimli, že kde je Noro, tam nikdy nebýva nuda.
„Norko, ty máš asi superschopnosť,“ vraveli mu. „Určite máš v sebe nejakú strunku, ktorej sa nuda bojí.“
„Nejakú tajnú, neviditeľnú…
Readmio je aplikácia plná detských rozprávok oživených zvukmi, ktoré reagujú na váš hlas. Fúra rozprávok je zadarmo, nové pridávame každý týždeň.
