Na jednej lúke pri lese bolo veľké mravenisko. Mravce pochodovali sem a tam a stále niečo nosili. Opodiaľ sa pásla mladá kobylka. Chvíľu ich pozorovala a potom sa opýtala: „Čo to toľko nosíte, mravce?“
„Chystáme potravu na zimu. Keď príde sneh a mráz, pokryje celú krajinu, a my sa už k potrave nedostaneme,“ odvetili mravce.
Kobylku to rozosmialo. „Akí sú len hlúpi, keď pracujú cez taký krásny letný deň,“ povedala si.
„Dnes je tak nádherne! Treba si užívať leto a hrať sa,“ povedala mravcom, „len blázni pracujú, keď je takto pekne.“
Lenže mravce kobylku nepočúvali a ďalej zhromažďovali všetko, čo by sa im v zime mohlo hodiť. Nosili listy a vetvičky, ktorými spevňovali domček, hríby, čučoriedky a lesné plody, ktoré niesli z hlbokého lesa niekedy aj celý deň. Kobylka zatiaľ šantila na lúke a vždy, keď prechádzala okolo mravcov, dohovárala im, aby mysleli na zábavu a užívali si slnko.
Jedného dňa pristál kobylke na nose dubový list. Bol celý žltý a keď sa porozhliadla, všimla si, že všetky listy menia farbu zo zelených na žlté alebo červené. Prišla jeseň. Dni sa skracovali a už neboli také teplé a slnečné ako kedysi. No trávy bolo na lúke stále dosť a kobylka neverila, že by mohla niekedy zmiznúť. O potravu sa vôbec nebála.
Mravce stále neúnavne pochodovali sem a tam. V jednom rade smerom do lesa a v druhom rade von z lesa. Každý z nich poctivo niesol čosi, čo sa bude hodiť počas dlhej zimy.
Listy opadávali čoraz rýchlejšie a čoskoro naozaj prišla zima. Sneh prikryl lúku a tráva ostala uväznená pod ním. Nech sa kobylka akokoľvek snažila, nevedela sa dostať ani k jednému stebielku. Stále narážala len na vrstvu ľadu. Nakoniec celá vyhladovaná zašla k mravenisku, aby si od mravcov vypýtala niečo pod zub.
„Milé mravce, nože…
Readmio je aplikácia plná detských rozprávok oživených zvukmi, ktoré reagujú na váš hlas. Fúra rozprávok je zadarmo, nové pridávame každý týždeň.
