Neďaleko brehov rieky bývali vo svojich úkrytoch myši. Bývalo sa im dobre: rieka poskytovala dostatok vody, hlboké nory bezpečné útočisko a blízke pole s jačmeňom dostatok potravy. Pokojné, tiché bývanie rušil len bzukot mušiek.
Po istom čase však toto miesto objavili aj lasice. Tiež sa im zapáčilo a rozhodli sa tu usadiť. Lasice boli veľké a silné, a tak na malé myši vôbec nebrali ohľad. Myšiam a lasiciam na jednej kope čoskoro začínalo byť tesno, a tak začali o územie bojovať. Hoci bolo myší oveľa viac, boli drobné a slabé, preto bitky proti lasiciam prehrávali jednu za druhou.
Keď už bolo porážok naozaj veľa, myši si uvedomili, že ak sa nič nezmení, túto vojnu definitívne prehrajú a lasice ich z územia vytlačia.
Zvolali teda poradu, aby sa dohodli, čo urobia. Zaznelo veľa nápadov, ako s lasicami ďalej súperiť, ale nič z toho sa neujalo. Až sa po chvíli prihlásila jedna múdra stará myš:
,,Chýba nám vodca. Nikto nás nevedie, preto je náš boj chaotický a neorganizovaný. Potrebujeme si zvoliť náčelníkov.“
V nore sa strhol šum, všetky myši diskutovali o vyslovenom nápade.
Napokon súhlasili a dohodli sa, že vyberú spomedzi seba štyroch, ktorí budú vymenovaní za generálov a povedú všetky bitky proti lasiciam.
Tak sa aj stalo. Vybrané myši mali hlavné slovo pri rozhodovaní. Aby ich bolo dobre vidieť, dostali na hlavy prilby s červenými chocholmi a na krk zlaté medaily.
Netrvalo dlho a generáli sa začali cítiť veľmi dôležití. Už netrávili čas s ostatnými myšami, ale stretávali sa len medzi sebou. Neustále viedli rôzne debaty a organizovali porady. Cvičeniam sa už takmer vôbec nevenovali a ostatné myši iba poučovali. Úplne zabudli na praktické zručnosti, ktoré nadobudli z predošlých bojov, len posedávali za stolom a vymýšľali teoretické plány, ako lasice poraziť.
Po veľmi dlhej dobe sa…