Bežal zajac po poli ako o dušu a nad ním sa vznášal veľký tieň. Nebol to oblak zakrývajúci slnko, ale orol, ktorý ho už hodnú chvíľu naháňal. Neustále menil smer a vyhýbal sa rôznym prekážkam, aby orlovi jeho lov čo najviac sťažil. Aj napriek tomu zajac neunikol a orol ho zdrapil do svojich pazúrov. Zajac dobre vedel, že jeho dni sú zrátané, pretože z orlích pazúrov sa nedalo nijako dostať. A aj keby, pád z takej výšky by nemohol prežiť.
Lenže celý čas to pozoroval jeden malý chrobák. Ten sa už dávno dohodol so zajacom, že sa budú vzájomne chrániť, aj keď si zajac nevedel predstaviť, ako by ho mohol taký malý chrobák pred niečím ochrániť. Teraz však prišiel čas, aby chrobák ukázal, v čom je jeho sila.
Hlasno zvolal na orla, ktorý krúžil na oblohe: „Znes toho zajaca k zemi, je pod mojou ochranou!”
Orol sa však len schuti zasmial a nemienil zajacovi darovať život. Chrobáka to poriadne nazlostilo a vybral sa k stromu, kde mal orol svoje hniezdo. Vyliezol až hore a zatiaľ čo orol krúžil na oblohe, chrobák vykotúľal z hniezda všetky jeho vajcia, ktoré sa rozbili o zem. Keď to orol uvidel, veľmi ho to nahnevalo a nevedel, čo skôr. Okamžite chcel chrobáka zničiť, ale nevedel ako, pretože ho nedokázal chytiť.
Vybral sa teda za bohom Jupiterom, aby mu poradil, čo má robiť.
„Chrobáka veru nechytíš. Ľahko sa pred tebou skryje a aj tak je príliš malý, aby si ho dokázal zovrieť v pazúroch,” povedal Jupiter. „Ale nabudúce môžeš naklásť vajcia ku mne, do môjho lona. Sem sa chrobák nikdy neodváži. A keď sa vyliahnu malé orly, prídeš si po ne.”
Orlovi sa tento nápad veľmi pozdával, pretože ani on neveril, že by sa chrobák odvážil k Jupiterovi. A tak…
Readmio je aplikácia plná detských rozprávok oživených zvukmi, ktoré reagujú na váš hlas. Fúra rozprávok je zadarmo, nové pridávame každý týždeň.
