Kedysi dávno bol panovníkom Vietnamu cisár menom Hung Vuong. Bol múdry a vládol svojmu ľudu rozumne a vľúdne. Cisár mal mnoho synov, pričom každý z nich v čomsi vynikal. Jeden narábal obratne štetcom, ďalší zas mečom.
Nastal však čas, aby cisár zvolil jedného spomedzi nich za svojho nástupcu. Všetci synovia napäto čakali, na koho sa usmeje šťastie.
Cisár si dal zavolať všetkých svojich potomkov a prehovoril k nim: „Moji milí, je potrebné, aby som rozhodol, kto z vás bude našej krajine vládnuť, keď tu raz nebudem. Mám vás všetkých nadovšetko rád a tiež viem, že ste všetci rovnako schopní. Pripravil som si teda pre vás jednu úlohu. O novom cisárovi rozhodne pokrm, ktorý mi každý z vás donesie. Nech je čo najchutnejší a najnápaditejší!“
Väčšina synov sa okamžite rozišla po celom Vietname. Niektorí lovili zver a vtáky v lesoch. Iní vyplávali na more, aby mohli pre otca pripraviť vzácne druhy rýb, krabov či ďalších morských plodov. Boli odvážni a nezastavili sa pred ničím; nebáli sa nepriechodných džunglí ani rozbúrených vĺn.
Iba najmladší spomedzi synov, Tiet Lieu, sa doma posadil a premýšľal. Lovu a zbraniam príliš neholdoval, a tak si riekol, že sa pôjde trochu prejsť po okolí a možno mu cestou čosi napadne. Na rozdiel od ostatných bratov, on býval s celou svojou rodinou na vidieku v skromnom domčeku. Netúžil totiž po bohatstve, honosných palácoch ani služobníctve.
Ako tak kráčal, prišiel až k ryžovému poľu. Ryža práve dozrievala a vzduchom sa niesla jej jemná vôňa. Vtom dostal nápad! Rozbehol sa späť domov a zvolal celú rodinu.
„Už viem, čo otcovi pripravíme! Ryža je pre našu krajinu veľmi dôležitá. Poďme pripraviť pokrm z ryže.“
A tak najskôr ryžu zožali a potom ju Tiet Lieu vlastnoručne namlel na jemnunkú múku. Jeho žena ju zmiešala s vodou,…