Kedysi dávno žil v jednej vietnamskej dedinke veľmi bohatý muž. Keď zomrel, zanechal svojim dvom synom ohromné dedičstvo.
Ale obaja bratia boli takí odlišní ako deň a noc. Starší bol chamtivý a lakomý, zatiaľ čo ten mladší bol láskavý a starostlivý. Po otcovej smrti zobral starší brat tomu mladšiemu všetko bohatstvo po otcovi a odsťahoval sa preč. Jediné, čo si nemohol so sebou odniesť, bol rodný dom a karambola.
Karambola je strom, ktorý plodí šťavnaté a kyslé ovocie. Keď sa plod karamboly rozreže, pripomína žltú hviezdičku. Preto sa niekedy nazýva aj hviezdne ovocie.
Mladší brat sa o karambolu poctivo staral a strom sa mu za to odmeňoval množstvom chutných plodov. Tie potom predával na trhu, vďaka čomu získal dosť peňazí na to, aby uživil svoju rodinu.
Jedného dňa sa však na strom zniesol veľký havran. Sadol si na konár a hneď sa pustil do kyslastých plodov!
Žena mladšieho z bratov začala horekovať: „Len sa pozri, ten vták zničí náš jediný majetok! Z čoho teraz budeme žiť?“
Keď havran začul ženin nárek, na jej veľké prekvapenie naraz prehovoril ľudským hlasom: „Nerob si starosti, za všetko ovocie, ktorým sa u vás nakŕmim, sa bohato odmením. Zatiaľ si nachystajte vrece!“
Manželia sa rozhodli zvláštnu radu počúvnuť. Po tom, čo havran zjedol všetky plody karamboly, vyzval mladého muža: „Vezmi vrece a vysadni na môj chrbát!“
Len čo tak mladší brat urobil, havran sa vzniesol do povetria a obaja zmizli ďaleko za obzorom.
Muž od strachu radšej zavrel oči. Leteli dlho-predlho, až nakoniec zacítil, že sa havranove nohy dotkli zeme. Keď otvoril oči, zbadal, že stojí na opustenom ostrove. Všade okolo neho bola zem posiata samými drahokamami.
„Naber si, koľko chceš,“ pobádal ho havran.
Udivený muž neváhal a naplnil vrece bohatstvom. Potom vyskočil naspäť na vtákov chrbát a požiadal…