Žil raz jeden kráľ a ten mal troch synov – Pedra, Juana a Josého.
Spokojne si spolu nažívali na kráľovskom dvore, až kým jedného dňa nepostihla starého kráľa choroba. Pozýval k sebe lekárov z celého sveta, no nik mu nedokázal pomôcť. Postupne strácal zrak. Už skoro vôbec nevidel, keď k nemu zavítal lekár z ďalekého východu. Ten mu povedal, že jeho oči môže uzdraviť len jeden liek: voda z olivových kvetov. Keď to kráľ počul, poďakoval sa za radu a múdremu lekárovi nasypal pol kila zlata. Kráľ sa najprv potešil, no neskôr si uvedomil, že v jeho kráľovstve široko-ďaleko žiadne olivy nerastú. A tak k sebe povolal svojich synov a poprosil ich, aby našli olivové kvety, potrebné na liečivý elixír.
Najstarší syn Pedro otcovi povedal: ,,Pôjdem a budem hľadať olivový kvet, ako si praješ. No keď budem chodiť po krajine sem a tam, bude ma to stáť veľa peňazí. Daj mi dedičstvo, ktoré mi patrí, a vyberiem sa na cestu. Kráľ súhlasil a Pedro sa vybral hľadať olivový strom.
Putoval po krajine krížom-krážom, týždne a mesiace utekali, ale olivový strom nikde nenašiel. Ako tak Pedro chodil svetom, stretol jedného dňa starenku. Tá sa mu prihovorila: ,,Nože, dobrý človek, daruj mi zopár grošov, alebo aspoň kúsok jedla pod zub. Už dva dni som nejedla.” Lenže Pedro nemal dobré srdce a starej žene nie len že nič nedal, ešte jej aj poriadne vynadal a pobral sa ďalej. Celé týždne chodil po krajine, lenže žiadny olivový strom nenašiel.
Keď sa Pedro dlho nevracal, kráľ bol zo dňa na deň viac nespokojný a sklamaný. Zavolal si k sebe prostredného syna Juana a požiadal ho o to isté. Aj ten si však dopredu vypýtal celé svoje dedičstvo a kráľ ho musel vyplatiť. Juan po ceste tiež stretol tú istú starenku, ale ani on…