V horách, rovno medzi strmými skalami, ležalo učupené malé, takmer pusté mestečko. Práve doň zablúdil pútnik, hľadajúc si miesto, kde by mohol načerpať nové sily. Začudovane sa potuloval prázdnymi ulicami, až naďabil na hostinec. Nad dverami visela drevená tabuľa s nečitateľným nápisom.
Pútnik sa teda ohlásil zaklopaním.
Zvnútra sa vzápätí ozval zachrípnutý hlas: „Vojdite!“
Zatlačil zhrdzavenú kľučku a dvere s námahou otvoril. V hostinci bolo prítmie a chvíľu trvalo, kým si naň pútnikove oči privykli. Zakrátko v šere rozoznal pult, o ktorý sa opieral staručký, zhrbený hostinský. Keď zbadal pútnika, narovnal sa.
„Vitaj, vzácny hosť,“ povedal chrapľavo.
Pútnik bol celý zaprášený a kabát i nohavice mal úplne odraté. Aj na topánkach bolo vidieť, že už majú čo-to za sebou. Vôbec si nepripadal vzácne. „Rád by som niečo teplé do žalúdka, ale mám len pár mincí,“ ozval sa nesmelo pútnik.
„Dnes budeš mojím hosťom. Už veľmi dlho som tu nemal nejakých hostí,“ povzdychol si hostinský. „No môžem ti ponúknuť iba hríbovú polievku a chlieb.“
„Budem vďačný i za to,“ riekol skromne pútnik, načo sa hostinský otočil a pomaly odkráčal do kuchyne. Pútnik sa zatiaľ rozhliadal po hostinci. Po stenách viseli obrazy, na ktorých bol vyobrazený drak v rôznych polohách: letiaci, spiaci, chrliaci oheň...
„Volalo sa to tu Hostinec u draka,“ povedal hostinský, keď sa vrátil s horúcou polievkou a všimol si pútnikov záujem o obrazy. „Kedysi dávno toto mestečko prekvitalo. Navštevovali ho ľudia z celého sveta. Mali sme tu totiž niečo, čo nemali nikde inde. Žil tu s nami drak.“
„Drak?“ pútnik neveriacky dvihol obočie.
„Áno. Ozajstný živý drak. Nikto si už nepamätá, odkiaľ vlastne prišiel. Rozprávali mi o ňom moji prarodičia, ktorým to zase rozprávali ich prarodičia. Bol to mierumilovný drak, ani by mu nenapadlo niekomu ublížiť. Volal sa Filip. Aj ľudia ho mali radi. A najmä…
Readmio je aplikácia plná detských rozprávok oživených zvukmi, ktoré reagujú na váš hlas. Fúra rozprávok je zadarmo, nové pridávame každý týždeň.
