Bol nádherný slnečný deň. Lúka hýrila farbami a hmyz predvádzal svoj koncert. Motýle tancovali nad kvietkami svoj pestrofarebný tanec. A rovno pod nimi, na jednom zelenom liste, ležalo malinké vajíčko. Bolo veľké, teda skôr malé asi ako špendlíková hlavička.
Z ničoho nič sa vajíčko začalo samo od seba hýbať. Nadskakovalo, prevaľovalo sa z jednej strany na druhú a naspäť. Odrazu zostalo na jednom mieste a odlúpil sa z neho kúsok škrupinky. A z tej malej dierky vykuklo jedno drobunké očko.
„Jeej, to je krása,“ nadchýnalo sa očko. No vzápätí zmizlo. Ale len na chvíľu. Vajíčko sa opäť pomrvilo a zo škrupinky odpadol ďalší kúsok. Cez zväčšenú dieru vykukli dve očká a tentoraz už aj hlavička.
„Jeej, to je nádhera,“ rozplývala sa hlavička a snažila sa dostať z toho malinkého vajíčka. Aj sa jej to podarilo a onedlho už na lístku ležala čierna húsenička.
„Jej, to je paráda,“ vyslovila so slasťou do tretice. „Ahoj, slniečko. Ako príjemne hreješ. Ďakujem za tvoje hrejivé lúče.“
Slniečko sa usmialo a pohladilo húseničku svojimi lúčmi. Húsenička zavrela očká a vychutnávala si teplé slnečné počasie.
Zanedlho však slniečko prikryl mráčik. Húsenička otvorila očká. „Ďakujem ti, mráčik, za príjemný chládok,“ povedala. Usmiala sa na mráčik a ten jej úsmev opätoval.
Priamo nad hlavou húseničky poletovalo niekoľko motýlikov. „Aké ste nádherné, pestrofarebné,“ tešila sa z nich húsenička.
„Ďakujeme, húsenička,“ smiali sa motýliky veselo a pokračovali vo svojom šantení.
Húsenička sa potom odplazila k okraju listu a pozrela nadol. „Jeej, koľko farebných kvietkov. A ako krásne voňajú.“
A kvietky sa na znak vďaky vo vetríku zakývali. Boli červené, modré, žlté, fialové. Farieb tu bolo od výmyslu sveta. A všetky nádherne voňali.
Húsenička zliezla po stonke kvetu, na ktorom sa narodila. Keď dosiahla zem, pokračovala pomedzi steblá trávy. Všetko jej pripadalo také nádherné. Pomaličky sa…
Readmio je aplikácia plná detských rozprávok oživených zvukmi, ktoré reagujú na váš hlas. Fúra rozprávok je zadarmo, nové pridávame každý týždeň.
