Readmio
Mio na hodine klasickej hudby
5
min
5
+
4.83
Poďte sa dnes spolu s deťmi započúvať do zvukov klasickej hudby. Pod vedením pani učiteľky spoznáte, čo všetko sa dá hudbou vyjadriť. A spoločnosť vám bude robiť aj veselý sloník Mio!
Príbeh motýľa
Marián Dyno Burič
5
min
3
+
4.83
•
87
hodnotení
Malá húsenička sa vyliahne z vajíčka a začína spoznávať krásy okolitého sveta. Je však sklamaná z toho, že ona sama nie je krásna. Ale smútok pominie, keď sa dozvie, že aj ona sa raz premení na nádherného motýľa.
Túto rozprávku si môžete zadarmo stiahnuť ako PDF a vytlačiť. V aplikácii Readmio máte túto možnosť pri každej rozprávke.
Stiahnuť:
Stiahnuť:
Oskenujte QR kód na otvorenie rozprávky v aplikácii
Bol nádherný slnečný deň. Lúka hýrila farbami a hmyz predvádzal svoj koncert. Motýle tancovali nad kvietkami svoj pestrofarebný tanec. A rovno pod nimi, na jednom zelenom liste, ležalo malinké vajíčko. Bolo veľké, teda skôr malé asi ako špendlíková hlavička.
Z ničoho nič sa vajíčko začalo samo od seba hýbať. Nadskakovalo, prevaľovalo sa z jednej strany na druhú a naspäť. Odrazu zostalo na jednom mieste a odlúpil sa z neho kúsok škrupinky. A z tej malej dierky vykuklo jedno drobunké očko.
„Jeej, to je krása,“ nadchýnalo sa očko. No vzápätí zmizlo. Ale len na chvíľu. Vajíčko sa opäť pomrvilo a zo škrupinky odpadol ďalší kúsok. Cez zväčšenú dieru vykukli dve očká a tentoraz už aj hlavička.
„Jeej, to je nádhera,“ rozplývala sa hlavička a snažila sa dostať z toho malinkého vajíčka. Aj sa jej to podarilo a onedlho už na lístku ležala čierna húsenička.
„Jej, to je paráda,“ vyslovila so slasťou do tretice. „Ahoj, slniečko. Ako príjemne hreješ. Ďakujem za tvoje hrejivé lúče.“
Slniečko sa usmialo a pohladilo húseničku svojimi lúčmi. Húsenička zavrela očká a vychutnávala si teplé slnečné počasie.
Zanedlho však slniečko prikryl mráčik. Húsenička otvorila očká. „Ďakujem ti, mráčik, za príjemný chládok,“ povedala. Usmiala sa na mráčik a ten jej úsmev opätoval.
Priamo nad hlavou húseničky poletovalo niekoľko motýlikov. „Aké ste nádherné, pestrofarebné,“ tešila sa z nich húsenička.
„Ďakujeme, húsenička,“ smiali sa motýliky veselo a pokračovali vo svojom šantení.
Húsenička sa potom odplazila k okraju listu a pozrela nadol. „Jeej, koľko farebných kvietkov. A ako krásne voňajú.“
A kvietky sa na znak vďaky vo vetríku zakývali. Boli červené, modré, žlté, fialové. Farieb tu bolo od výmyslu sveta. A všetky nádherne voňali.
Húsenička zliezla po stonke kvetu, na ktorom sa narodila. Keď dosiahla zem, pokračovala pomedzi steblá trávy. Všetko jej pripadalo také nádherné. Pomaličky sa…
Túto a ďalšie rozprávky nájdete v Readmio
... celú rozprávku nájdete v Readmio
Readmio je aplikácia plná detských rozprávok oživených zvukmi, ktoré reagujú na váš hlas. Fúra rozprávok je zadarmo, nové pridávame každý týždeň.
