Na počiatku nebolo nič, len veľká prázdnota. Len si to, deti, predstavte – žiadna zem, žiadne hory, stromy, rieky ani zvieratá.
Boh sa na to všetko díval a vyhlásil: „Buď svetlo!“ A odrazu všetko zaplavil nádherný svit. Boh povedal, že toto svetlo sa bude volať „deň“ a tma sa bude volať „noc“. A tak prešiel prvý deň na svete.
Na druhý deň sa Boh rozhodol, že vytvorí niečo ďalšie. A tak oddelil vodu od oblohy.
Na tretí deň Boh nariadil: „Nech sa voda zhromaždí na jedno miesto, aby sa objavila suchá zem.“ A predstavte si – všetka voda na svete sa zliala do veľkého oceánu a popri ňom vznikla pevnina. Boh na nej stvoril trávu, stromy, kvety aj ovocie. A táto zem sa zazelenala životom.
Aby bol svet ešte krajší a dokonalejší, na štvrtý deň Boh stvoril slnko, mesiac a hviezdy. Prikázal slnku, aby vychádzalo cez deň, a mesiacu a hviezdam, aby svietili v noci.
Na piaty deň Boh stvoril v mori tisícky všelijakých rýb. A na oblohe zas stvoril kŕdle všakovakých vtákov, ktoré svojím spevom rozveseľovali krajinu.
Potom prišiel šiesty deň. Vtedy stvoril Boh všetky druhy zvierat. Antilopy a kozy, ktoré sa pásli v tráve, levy, čo sa preháňali džungľou, opice v korunách stromov aj drobné myšky chúliace sa pri koreňoch. Ich zvuky sa rozliehali po celej zemi.
Ale hoci bol tento svet úžasný, predsa na ňom ešte čosi chýbalo. A tak Boh vzal zo zeme kúsok hliny a uhnietil z nej tvora. Ten vyzeral celkom inak než všetky ostatné zvieratá, lebo Boh ho stvoril na svoj obraz. Bol to človek. Boh mu dal meno Adam a urobil ho pánom celej zeme.
Tento prvý človek na svete, Adam, mal svoj domov v rajskej záhrade. Bolo to nádherné miesto plné bujných rastlín…