Kórejská rozprávka
Lahodný kamenný tok
Tento starý ľudový príbeh nám pripomína, že aj keď sa nachádzame v zjavnej nevýhode, môžeme svojou vlastnou šikovnosťou prekonať aj tie najťažšie prekážky.
Jedna prastará legenda rozpráva príbeh o ropuche, ktorá žila hlboko v ekvádorskej džungli. Nebola to však obyčajná ropucha, ktorú môžeme vidieť aj u nás. Tak ako všetky ropuchy, i ona bola škaredá, no mala navyše jedinečnú schopnosť. Keď si z nej niekto robil žarty alebo ju obťažoval, razom sa premenila na tigra. Lenže táto legenda je už poriadne stará a obyvatelia kmeňa, ktorí taktiež žili v tejto džungli, si nepamätali, že by niekto túto ropuchu niekedy stretol. A tí najmladší dokonca ani neverili, že vôbec existovala. Avšak z istej časti džungle bolo občas počuť poriadny rev.
Raz, keď sa jeden z mladých lovcov chystal na nočný lov, jeho žena mala akýsi zvláštny pocit. Vtom si spomenula na legendu a hovorí svojmu mužovi: „Nieže budeš na love provokovať alebo sa nebodaj posmievať ropuche Kuartam.“
No jej muž sa len zasmial, pretože nejakej starej legende neveril. Ale svojej žene i tak prisľúbil, že žiadnu ropuchu provokovať nebude, lebo ide predsa na lov a počas lovu na niečo také aj tak nie je čas. Len čo sa rozlúčili, mladý lovec sa vydal na cestu do hlbokej džungle.
Za svitu mesiaca sa predieral bujnou džungľou a mačetou si presekával cestu. Hľadal nejakú korisť, ktorú by mohol uloviť, aby nemusel na druhý deň jesť na raňajky, obed aj večeru opäť len ovocie. No zatiaľ natrafil iba na hada, a aj ten sa rýchlo stratil v hustých kríkoch. A ešte sa mu sem-tam pod nohy priplietli malé myši. Inak na nič zaujímavé, čo by stálo za reč, nenatrafil.
Namrzene sa túlal džungľou, a keď narazil na čistinku, sadol si tam na kameň. Chvíľu počúval, ako zurčí potok. Potom sa zase započúval do cvrlikania svrčkov, ktorí vytrvalo vyhrávali celú noc. No vtom začul hlas ropuchy. Ihneď…