V jednom veľkom meste stál obchod so zvieratami. Vlastnil ho sympatický starý muž, ktorý mal všetky svoje zvieratá nesmierne rád a s láskou sa o ne staral. Vždy mal radosť, keď nejaké z nich našlo nového majiteľa, či už dospelého, alebo dieťa.
V tomto obchode žili rôzne zvieratká. Papagáj menom Róza, ktorý mal už viac než tridsať rokov a dokázal aj trochu hovoriť. Asi preto bol najznámejším zvieraťom v celom meste. Žilo tam tiež mnoho rybičiek, anduliek, králikov, morčiat, myší a škrečkov. To bol ale pohľad!
V malej dedinke neďaleko mesta žil s rodičmi malý chlapček Milanko. Jeho ocko bol chorý a nemohol chodiť do práce, a mamka sa preto snažila zarobiť dosť peňazí pre celú rodinu. Ocko celé dni doma odpočíval a Milanko smutne sedával v izbe, pretože ho nemohol nechať samého a ísť za kamarátmi.
A preto po ničom netúžil viac, než po domácom miláčikovi. Často chodil do školskej knižnice a čítal všetko, čo sa o zvieratách dalo nájsť. Doma si vystrihoval obrázky škrečkov zo starých novín a v izbičke kreslil plány klietok, ktoré sám vymyslel. A najradšej zo všetkého chodieval okolo obchodov so zvieratkami. Škrečok bol skrátka jeho veľkým snom. Rodičia mu však toto prianie splniť nemohli.
Jedného dňa Milanka navštívila teta Jarmilka. Bývala vo veľkom meste a bola veľmi milá. Vždy si ho vypočula a občas mu priniesla aj malý darček. Milanko ju mal veľmi rád, bol však skromný a nikdy tetu o nič nežiadal.
Ale teraz, keď bola Jarmilka na návšteve a Milankovi čítala na dobrú noc knihu o zvieratkách, zozbieral všetku odvahu a vylial si pred ňou srdce. Rozprával jej, aký je smutný, že je doma sám, a ako veľmi závidí kamarátom zo školy, ktorí majú domáceho miláčika.
Teta Jarmilka si prisadla k nemu na posteľ a…