Urazený lev

Kedysi dávno bolo jedno veľké zvieracie kráľovstvo. Rozprestieralo sa na obrovskom území a malo ohromne veľa zvieracích obyvateľov. Ako v každom správnom kráľovstve, aj tu vládol kráľ. A každý predsa vie, že kráľom všetkých zvierat je mocný lev. Aj napriek tomu, že leví kráľ vzbudzoval u všetkých obyvateľov lesa patričný rešpekt a úctu, jeden malý, veselý zajko si zo svojho kráľa neustále uťahoval.

A toľko si z neho robil posmešky, až ho jedného dňa udala líška, ktorá sa už dlhší čas snažila o kráľovu priazeň.

„Počul si už o zajkovi, ktorý si z teba uťahuje?“ opýtala sa líška leva.

„Čoooo?!“ zvolal nahnevaný a ponížený kráľ. Hneď nato poriadne zareval, aby demonštroval svoju silu a vážnosť.

Okamžite zvolal kráľovský súd a veselého zajka nechal predviesť. Ten sa od strachu celý triasol a nedokázal zo seba vyrieknuť ani hlásku.

V súdny deň sa kráľ spýtal všetkých svojich radcov, aký trest by vymerali hriešnikovi, ktorý si bezočivo uťahoval z vládcu.

Ako prvý sa ozval vlk. „Smrť utopením,“ nekompromisne vyriekol vlk, ktorý smrť považoval za jediný spravodlivý trest za zajkov prehrešok.

Ale medveď sa postavil vlkovi na odpor: „Podľa mňa je smrť príliš krutým trestom, ale hriešnik by mal opustiť naše kráľovstvo aj s celou svojou rodinou.“

A takto sa postupne vystriedali všetky zvieratá, ktoré si leví kráľ prizval na súdny deň, aby mu pomohli určiť pre zajka primeraný trest.

Lenže ako sa tak lev pozeral na toho chudáka zajka, ktorý sa celučičký čas triasol od strachu, zdal sa mu každý z navrhovaných trestov až priveľmi krutý. Nakoniec sa ešte opýtal mierumilovných slonov, aký rozsudok by ony navrhli za urážku kráľa.

Najstarší z nich sa ihneď ujal slova. „Ak by ktokoľvek iný urazil najmocnejšieho a najváženejšieho obyvateľa nášho lesa, súhlasil by som s rozsudkom, ktorý vyriekol vlk. Ale pozrite sa na toho úbohého zajka.…