Na krajinu za oknom pomaly sadla mäkká tma. Zdá sa, akoby nás všetkých zakryla teplou, huňatou prikrývkou. Kvietky na balkóne unavene sklonili svoje hlávky. Vtáčiky, ktoré pod oknom veselo čvirikali celý deň, už tiež stíchli. Je čas, aby sme sa aj my pobrali do postieľky.
Pohodlne sa zakrúť do paplóna a zavri očká, aby si oddýchli. Vo večernej tme už teraz beztak nie je nič vidieť. Ale môžeme trochu pootvoriť okno. Ak sa pozorne započúvaš, s čerstvým vánkom k nám cezeň doliehajú aj tiché melódie noci. Poďme si teda odpočinúť a umožnime nočným piesňam, aby ťa ukolísali k spánku.
Oproti rušnému dňu v noci naozaj vládne pokoj. Ale ani zďaleka nie je úplné ticho. Netopiere, čo sa uhniezdili v bútľavom strome, jeden po druhom vyletujú do tmy, ktorá ich víta, a veselo pištia. Čaká ich noc plná potuliek. Šťastný let, netopiere! Celá rodinka týchto huňatých živočíchov už opustila strom a zmizla v tme. Kdesi dolu vo vysokej tráve zas fučí ježko. Po zotmení sa konečne osmelil a vybral sa na prechádzku dvorom. Opatrne, aby si sa nepotkol, ježko! Malý pichľavý kamarát sa pomaly vymotkal z dvora a zamieril späť do svojho domčeka. Za sebou v tráve zanechal len cvrčky. Tie teraz pre zmenu hrajú svoj každodenný koncert. Jeden cez druhého si veselo cvrlikajú a tešia sa z teplého večera. Svojou pesničkou ťa kolíšu k spánku. A niekde v diaľke dokonca tíško zahúkala na pozdrav aj sova.
Už počujem, koho to pani sova zdravila. Za mestom, tam, kde polia pretínajú koľajnice, sa vezie vlak. Nemá čas oddychovať, pri svojej jazde rytmicky hrká a vezie ľudí doďaleka. Zbohom, vláčik, a šťastnú cestu. Vysoko nad ním, uprostred hviezdnatej oblohy, zas letí lietadlo. Asi mieri do nejakej ďalekej krajiny. Cestujúci už možno spia.…