Verný psík Sirko a kamarát vlk

Jeden gazda mal psa Sirka. Sirko už bol veľmi starý, nevládal behať a trochu kríval. Gazda videl, že taký pes veru na gazdovstve už nič nezmôže, a tak ho vyhnal z domu.

Úbohý Sirko sa potĺkal po poli, keď tu zrazu zbadal, ako sa k nemu blíži vlk.

Vlk sa spytuje:

„A čo ty tu tak chodíš?“

Starý Sirko si povzdychol:

„Vieš, braček, gazda ma vyhnal z domu, tak si takto blúdim po svete a neviem, kam sa podieť.“

Vlk sa na moment zamyslel a potom riekol:

„Mám zariadiť, aby ťa gazda vzal k sebe späť?“

„Zariaď, kamarát,“ prosil ho Sirko. „Ja sa ti už nejako odvďačím.“

A tak mu vlk prezradil svoj plán:

„Urobíme to takto: onedlho pôjde tvoj gazda so ženou žať na pole. Žena položí dieťa na seno, ako to robieva vždy. Vtedy priskočím k senu a budem chcieť dieťa uchmatnúť. Ale ty v pravej chvíli pribehneš a štekotom ma vystrašíš tak, že sa ťa zľaknem a dieťa pustím. Gazda ti iste bude vďačný, že si mu dieťa zachránil.“

Tak aj urobili. Keď bola žatva, gazda so ženou sa naozaj vybrali žať na pole. Žena položila svoje malé dieťatko na seno a sama žala popri mužovi. Keď tu zrazu – pohroma! Vlk sa ženie cez obilie a razom schmatne dieťa do papule!

Našťastie sa vtedy odkiaľsi zjavil Sirko a poďho za tým vlkom. Utekal z celých síl! A gazda za ním kričal:

„Chyť ho, Sirko!“

Sirko skutočne vlka dohnal a zúrivo sa na neho rozštekal. Vlk pustil dieťa a razom utiekol preč. Sirko-hrdina potom priniesol gazdovi dieťa späť. Vďačný gazda hneď vybral z kapsy chlieb i kúsok slaniny a hovorí:

„Tu máš, Sirko, jedz. Za to, že si nedovolil vlkovi dieťa zožrať!“

A keď sa večer vracali z poľa, veru so sebou zobrali aj Sirka.

Len čo…