O myšom sneme

Na jednom dvore žilo veľa zvierat. Človek, ktorému dvor patril, sa o ne príkladne staral. Vždy mali čo jesť a veľké zastrešené maštale im poskytovali úkryt pred dažďom a vetrom. Široko-ďaleko bolo počuť spokojné békanie kráv a fŕkanie koníkov.

No dvor plný chutnej potravy priťahoval aj myši. Tie si v jednej z maštalí urobili úkryt a začali sa množiť.

To sa samozrejme nepáčilo majiteľovi dvora. Chcel sa myší zbaviť, a preto jedného dňa na dvor doniesol veľkú mačku. Nedával jej žiadnu potravu, a tak neustále prenasledovala myši a lovila ich. Mačka bola v lovení veľmi úspešná a veľká myšia kolónia sa čoskoro zmenšila o polovicu.

Jedného dňa myši zvolali snem, aby spoločne vymysleli, ako sa pred nebezpečnou mačkou ochrániť. Dlho diskutovali, búchali kladivkom, ale ani jeden nápad nebol dosť dobrý na to, aby sa pozdával všetkým. Až neskoro večer jedna mladá myš vykríkla: „Už to mám! Viem, čo nás pred mačkou ochráni!“

Ostatné myši sa k nej obrátili a čakali, čo povie.

Mladá myš pokračovala: „Zamyslime sa, akým spôsobom nás mačka loví. Vždy nás najprv v tichosti pozoruje. Častokrát ani nevieme, že tam je. Potom sa prikrčí, skočí a jednu z nás uloví. Potrebujeme teda vymyslieť niečo, aby sme mačku počuli. Tak budeme vždy vedieť, že sa blíži, a stihneme utiecť.“

Nastala radosť a potlesk. Všetkým sa tento nápad pozdával a začali uvažovať, čo by ich mohlo na blížiacu sa mačku upozorniť.

Po určitej chvíli zase jedna z myší vykríkla: „Už to mám! Priviažeme mačke na krk zvonček! Ten bude zvoniť pri každom mačkinom pohybe a my budeme vedieť, že keď začujeme zvonček, máme sa rýchlo ukryť.“

Tento nápad si okamžite získal všetky myši. Od samej radosti začali pišťať. Už sa videli, ako sa zasa majú dobre: opäť sloboda a život bez strachu. A ktovie,…