V jednej ďalekej krajine, kdesi až na kraji sveta, žili raz dvaja bratia. Jeden bol bohatý, všetkého mal prebytok, a druhý zase chudobný ako kostolná myš.
Tomu majetnému však jeho bohatstvo nestačilo. Bol chamtivec a so svojím blahobytom sa nechcel s nikým deliť. Druhý brat síce nemal čo do úst vložiť, ale keď ho prišiel niekto poprosiť o pomoc, nikdy ani na chvíľu nezaváhal.
Raz sa však stalo, že chudák mladší brat už niekoľko dní vôbec nič nejedol. Vybral sa teda za svojím bratom, či by mu predsa len nedal aspoň kúsok jedla.
Zaklopal na dvere, lenže nik neotváral. Skúsil to druhýkrát a zase nič. Zaklopal na oblok, ale ani tak nepochodil.
Keď tu zrazu z okna vyletela obhryzená kosť a chamtivec naňho takto zakričal: „Tu máš, zober si túto kosť a choď ju predať hoc aj čertom do pekla, hlavne ma už neotravuj!“
Neborák zodvihol kosť zo zeme a pekne sa bratovi poďakoval.
S povzdychom sa pustil do tmavého lesa, či náhodou nebude mať šťastie a nestretne nejakého čerta, ktorému by tú kosť predal. Ako tak kráčal úzkou cestičkou, náhle sa pred ním zjavil akýsi škriatok – dlhé uši, sivá brada až po zem, veľké oči vykúkajúce spod špicatej čapice. A vtom začal palicou búchať.
„Kamže ideš, priateľu?“ opýtal sa škriatok.
„Ani sám neviem. Brat mi dal túto obhryzenú kosť, vraj ju mám hoci aj čertovi predať. Lenže netuším, kde ho hľadať,“ priznal so smútkom v hlase bedár.
„Nezúfaj, ukážem ti k čertom cestu. A veruže tí majú takéto obhryzené kosti veľmi radi,“ odvetil škriatok. „Pôjdeš stále rovno touto úzkou cestičkou, až sa dostaneš na rázcestie. Tam sa cesta rozdvojuje a na každej strane rastie vysoký strom. Vyber si tú cestu, čo vedie popri strome, na ktorom bude sedieť sova. Po chvíli sa…