Pavol Dobšinský
Starý Bodrík a vlk
Príbeh zo zbierky Pavla Dobšinského o hrdinskom psíkovi hovorí o tom, že múdrosťou možno premôcť silu a že poctivosť a vernosť sa vždy vyplácajú.
Žila raz v domčeku matka s tromi dcérami. Dve staršie dcéry boli pracovité a šikovne sa chytili každej práce okolo domu. Len tá najmladšia, menom Hana, sa do roboty veľmi nehrnula.
Jedného dňa prišiel do ich domčeka mladý pán súci na ženenie, ktorý sa práve obzeral po vhodnej neveste. Nuž zaklopal, úctivo pozdravil – a čo nevidí? V chyži matka varí, dve staršie sestry usilovne točia kolovrátky a spriadajú predlhé nite. Len tá najmladšia, Hana, si hlivie za pecou.
„Pani matka,“ riekol pán prekvapene, „tretiu dcéru nepriberiete do roboty? Vari ona nevie priasť ako jej sestry?“
Matka by sa rada zbavila lenivej Hany, a preto si narýchlo vymyslela takúto výhovorku: „Mladý pán, ja by som jej veru hneď dala vreteno do ruky. Ale naša Hanka je taká znamenitá priadka, že by nám tu všetko zaraz popriadla, nielen kúdeľ, ale ešte aj slamené snopy zo strechy. Ba i moje vlasy by spriadla. A čože by sme si potom počali? Radšej jej proste žiadnu robotu nedávam.“
Pán si Hanu zamyslene premeriaval, ale matkiným chválam veľmi neveril. „Či je to ozaj pravda, pani matka?“ opýtal sa posmešne.
„Akoby nebola,“ ohradila sa matka, „a to ešte nie je všetko! Naša priadka dokonca nepradie obyčajné nite, ale skutočné zlato!“
Keď toto pán začul, už viac nerozdumoval. „Dajte mi ju teda za ženu!“ zvolal natešene. „Veď ja mám plné panstvo konope aj ľanu, tam si môže priasť, koľko sa jej zachce!“
Matka nelenila, a sotva sa Hana spoza pece stihla prebrať, už sa strojila svadba. Všetci sa radovali okrem samotnej nevesty, ktorá v duchu preklínala matkine chvály. V skutočnosti ani poriadne nevedela vreteno chytiť do ruky, nieto ešte priasť zlaté nitky!
Pán si teda priviezol novú nevestu na svoje panstvo, a skutočne – čakala ju tam veličizná izba, naplnená až po trámy samým pradivom.
„Tu máš…