Alexander alebo Alex, ako ho všetci volali, bol medzi kamarátmi a neskôr aj kolegami známy tým, že neustále niečo zabúdal. Zabúdal, čo mu kázali urobiť na farme, pretože mal hlavu plnú najrôznejších nápadov. Keď bol malý, raz dokonca rozmýšľal nad čímsi tak tuho, až narazil tvárou do preliezačky a zlomil si nos. Skrátka nedával pozor. Kamaráti sa mu smiali a provokovali ho: „Teraz vyzeráš ako boxer. A to si nikdy ani neskúšal boxovať!“
Alex bol príliš neopatrný a nedbanlivý. Keď ho mamka požiadala, aby si upratal izbu, poslušne sa pustil do upratovania – ale vzápätí ho zaujala nejaká hračka alebo mu prišla na um akási myšlienka a strávil celé hodiny premýšľaním. Jeho izba i oblečenie vyzerali ustavične neporiadne, a to hlavne pre ušpinené vreckovky pohádzané všade navôkol.
Alex trpel alergiami, takže od jari až do jesene mu neustále tieklo z nosa. Na jeseň mával jednu nádchu za druhou a tak to pokračovalo počas celej zimy.
„Fakt by som chcel, aby mi už konečne prestalo kvapkať z nosa,“ povedal si po tom, čo si v ten deň vysmrkal nos už prinajmenšom päťdesiaty raz. Použitú vreckovku položil naspäť na stôl, kde sa ich už povaľoval ďalší tucet.
Keď Alex vyrástol, prihlásil sa na štúdium medicíny, aby sa stal lekárom. Zameral sa na skúmanie baktérií a látok, ktoré pomáhajú baktérie ničiť. V tých časoch bolo totiž aj malé porezanie prsta nebezpečné a človek naň mohol i umrieť! Na vážnejšie poranenia sa používali šumivé veci ako peroxid alebo kyselina, ktoré ľuďom ešte viac škodili.
Jedného dňa bral Alex vzorku z nosa jedného chorého človeka, aby tak získal baktérie. Bolo to však dosť zložité, lebo ten neborák nemohol prestať kýchať a smrkať. Samozrejme, že na druhý deň chytil od neho nádchu aj Alex. Nešťastne poťahoval nosom, a práve vo chvíli,…
