Pred vrátami stavebnej firmy stál schovaný medzi ostatnými strojmi červený bager. Za predným sklom mal tabuľku s nápisom PIŠTA, a tak si hovoril Pišta. Všetci ľudia síce vedeli, že to bolo meno jeho vodiča, ale náš Pišta bol bager a o podobných maličkostiach nemal tušenie. Aj keby mal, iste by sa tešil, že sa s vodičom volajú rovnako. Aká náhoda!
Bager Pišta bol oveľa menší než jeho kolegovia a keby nežiaril radosťou, nebolo by ho zrejme medzi ostatnými vôbec vidieť. On sa však len tak blýskal. Vodič Pišta ho umyl zvonku aj zvnútra a na dvere mu nalepil novú samolepku. To mohlo znamenať jediné: konečne sa ide do akcie!
Bager Pišta preto posledných pár dní nedočkavo poskakoval a obzeral sa. Netrpezlivo už očakával moment, keď do práce dorazia vodiči, naštartujú stroje a pustia sa do práce.
Bager Pišta totiž prestál v garáži celú zimu. Niežeby v zime neboli bagre potrebné. On bol však menší než ostatné a nemal toľko sily. Naposledy pracoval na jeseň. Vtedy už začínalo prituhovať a nadránom mal problémy rozrýpať zamrznutú hlinu. Vodič Pišta ho teda zazimoval a bager Pišta dlhé studené mesiace prespal.
Teraz však bol plný elánu a odhodlania. Bager Pišta totiž nesmierne rád pracoval. Bavil ho ruch na stavbe a páčilo sa mu, keď po dlhom dni za sebou videl poctivo vykopanú jamu. Okrem toho si užíval, ako si ho všade, kam príde, okukujú deti a s úsmevom mu mávajú.
Z myšlienok ho vytrhlo zaklopanie na kapotu. To mohlo znamenať jediné: Pišta je tu!
Vodič sa na bager usmial, otvoril dvere a bez otáľania otočil kľúčikom v zapaľovaní. Keby bager Pišta nebol taký ťažký, vzopäl by sa na zadných kolesách ako kôň. Hurá!
Pištovia spolu vyrazili von. Vodič Pišta si to namieril priamo na cestu, aby…