V dávnych časoch žil jeden statočný vojak. Mal vynikajúceho koňa, ktorý ho už roky oddane sprevádzal. Najväčšiu službu mu robil v období vojny na bojisku, kde prekonával všetky nástrahy a nebezpečenstvá, v ktorých sa jeho pán ocitol. Vojak si veľmi dobre uvedomoval, že najmä vďaka udatnosti svojho koňa sa vždy vrátil z bojiska živý a zdravý, a tak neustále vynakladal množstvo úsilia na to, aby jeho koňovi nič nechýbalo.
Kŕmil ho trikrát denne tou najkvalitnejšou stravou, seno mal neustále k dispozícii, aby si z neho mohol ujedať vždy, keď sa mu zažiada. Vodu, ktorej pil na litre, mu niekoľkokrát do dňa dopĺňal a vymieňal za čerstvú. Hrivu mu pravidelne vyčesával, čistil ho a umýval, aby mal srsť hladkú a lesklú. A samozrejme, kováč k nim meral pravidelne cestu, aby sa dobrému koníkovi postaral o kopytá.
Skrátka, vychádzal mu v ústrety vo všetkom, hýčkal ho a opatroval. Kôň bol stále v úžasnej kondícii, čulý a spokojne si erdžal vo svojej stajni, ktorá bola taká čistučká, že by ste v nej ani jednu muchu nenašli. Kôň sa pánovi oplácal poctivou službou v boji a stal sa jeho nepostrádateľným spoločníkom.
Po určitom čase sa vojna skončila a vojak viac nepotreboval koňa, ktorý by ho doprevádzal na bojiskách. Z vojaka sa stal roľník a svojho koňa začal využívať na všemožnú náročnú prácu. Koník teraz so svojím pánom od každučkého rána oral na poli, ťahajúc za sebou ťažký pluh. Občas ho pán zapriahol, aby si drevo z lesa pozvážal, alebo aby si ťažký náklad z mesta povozil. Koník deň čo deň ťažko drel, no už ani zďaleka nedostával takú vyberanú stravu ako kedysi. Pán mu už do stajne hádzal len obyčajné plevy a vôbec sa o neho nestaral. Koník začal postupne chradnúť a slabnúť. Čoskoro sa zo silného a ušľachtilého koňa stalo úbohé a…