Ak ich ešte nepoznáte, Margarétka a Agátka sú dve malé sestričky – dvojičky. No, vlastne nie až také malé. Už vedia chodiť a aj rozprávať. A zo všetkého najradšej spoznávajú svet.
Dnes sa dvojičky vybrali s mamkou navštíviť ich dedka. Dedko pracuje v takej veľkej budove, v ktorej je veľa hudby. Volá sa filharmónia. A to Agátku a Margarétku mimoriadne zaujíma, lebo hudbu majú veľmi rady.
„Ahoj, dedko,“ pozdravili starého otca dvojičky.
„Ahojte, vnúčence moje krásne. Ale ste podrástli.“ Obe sestričky hneď zodvihli ruky nad hlavu, aby dedko ešte lepšie videl, že naozaj podrástli. „Poďte, dnes vám ukážem veľa zázračných vecí,“ dedko vzal sestričky za ruky. Margarétka a Agátka ešte zakývali mamke, ktorá po nich príde na obed.
Dvojičky kráčali aj so starým otcom po dlhej chodbe plnej tajomných dverí.
„Dedko, čo je za tými dverami?“
„Tam majú ujovia hudobníci ukryté svoje nástroje,“ vysvetľoval dedko.
„Čo sú to hudobníci?“ opýtala sa Margarétka a prštekom si natáčala svoju dlhú ofinku.
„To sú takí ľudia, ktorí tvoria hudbu,“ zasmial sa dedko.
„A čo sú to nástroje?“ vyzvedala aj Agátka.
„To sú vám také zázračné veci, ktoré dokážu vylúdiť nádherné zvuky. A tie zvuky potom vytvárajú pesničku.“
„Pesničku? Ja poznám pesničku!“ zvolala radostne Agátka a hneď si aj zanôtila, „čierne oči choďte spať.“
„Bo musíte ráno vstať,“ pridala sa k nej Margarétka.
„No ale krásne spievate,“ pochválil ich dedko. „Viete čo? Ja vám teraz niečo ukážem,“ starý otec otvoril najbližšie dvere a stlačil vypínač. Miestnosť za dverami sa rozžiarila. „Toto je kráľovstvo hudobných nástrojov.“
Agátka a Margarétka strčili svoje zvedavé nošteky medzi dvere.
„To je krása,“ očká im zažiarili a obe zatlieskali ručičkami.
Vo svetle nádherného krištáľového lustra sa zaligotali rôzne hudobné nástroje.
„Dedko, a keď je toto kráľovstvo, kde je ujo kráľ?“ čudovala sa Agátka.
Dedko vzal do rúk čosi okrúhle a…