Ak ich ešte nepoznáte, Margarétka a Agátka sú dve malé sestričky – dvojičky. Vlastne nie až také malé. Vedia už chodiť aj rozprávať. A zo všetkého najradšej spoznávajú svet.
Dnes sa dvojičky vybrali s mamkou navštíviť ich dedka. Dedko pracuje v takej veľkej budove, v ktorej je veľa hudby. Volá sa filharmónia. Agátku a Margarétku to mimoriadne zaujíma, lebo hudbu majú veľmi rady.
„Ahoj, dedko,“ pozdravili starého otca dvojičky.
„Ahojte, vnúčence moje krásne. Ale ste podrástli.“ Obe sestričky hneď zdvihli ruky nad hlavu, aby dedko ešte lepšie videl, že naozaj vyrástli. „Poďte, ukážem vám veľa zázračných vecí.“ Dedko vzal sestričky za ruky. Margarétka a Agátka zakývali mamke, ktorá po ne príde na obed.
Dvojičky kráčali so starým otcom po dlhej chodbe plnej tajomných dverí. „Dedko, čo je za tými dverami?“
„Ujovia hudobníci tam majú ukryté svoje nástroje,“ vysvetľoval dedko.
„Čo sú to hudobníci?“ opýtala sa Margarétka a prštekom si natáčala svoju dlhú ofinku.
„To sú takí ľudia, čo tvoria hudbu,“ povedal dedko so smiechom.
„A čo sú to nástroje?“ vyzvedala aj Agátka.
„To sú vám také zázračné veci, ktoré dokážu vylúdiť nádherné zvuky. A tie zvuky potom vytvárajú pesničku.“
„Pesničku? Ja poznám pesničku!“ zvolala radostne Agátka a hneď si aj zanôtila: „Čierne oči chooďtee spaať.“
„Bo musíte ráno vstať,“ pridala sa k nej Margarétka.
„No ale krásne spievate,“ pochválil ich dedko. „Viete čo? Ja vám teraz niečo ukážem.“ Starý otec otvoril najbližšie dvere a stlačil vypínač. Miestnosť za dverami sa rozžiarila. „Toto je kráľovstvo hudobných nástrojov.“
Agátka a Margarétka strčili svoje zvedavé nošteky medzi dvere. „To je krása!“ Očká im zažiarili a obe zatlieskali ručičkami.
Vo svetle nádherného krištáľového lustra sa ligotali rôzne hudobné nástroje.
„Dedko, a keď je toto kráľovstvo, kde je kráľ?“ čudovala sa Agátka.
Dedko vzal do rúk čosi okrúhle…