Katarína Gondová
Chabar a škorpión
Tento príbeh vás prenesie do horúcej Sahary, ktorej piesky brázdi skúsený obchodník. Na chrbte svojej ťavy vezie cenný náklad, ktorý zachraňuje životy. Ale čo sa stane, keď obchodníka premôže chamtivosť?
Do Sviatkov jari zostávalo už len niekoľko dní. Li-li sa nemohla dočkať. S mamičkou nalepia na okná pestré červené vystrihovačky so symbolmi šťastia. Ulicami budú znieť delobuchy až do noci a všetky deti dostanú ako darček červenú obálku. Bude v nej ukrytá bankovka, aby si mohli kúpiť nejakú maškrtu. Spoločne s rodinou budú hrať hry a stôl sa bude len tak prehýbať pod chutným jedlom. Každý musí tieto veselé, pestrofarebné sviatky zbožňovať!
Ale Li-lini rodičia vyzerali čoraz ustaranejšie. Tešili sa totiž, že sviatky oslávia spoločne u babičky a dedka, ako každý rok. Ibaže nedarilo sa im zohnať lístky na vlak.
Li-li chodila ešte len do škôlky, ale už vedela, že babička s dedkom bývajú naozaj ďaleko. Keď sa za nimi vydali vlakom, cesta trvala celý deň a celú noc. Rodičia mali stále veľa práce, a tak za starými rodičmi cestovali len raz za rok, a to na najdôležitejší sviatok v roku – Sviatky jari. V tom čase odchádzali za príbuznými snáď všetci ľudia v Číne. To však znamenalo, že na vlakové a autobusové lístky sa stáli dlhé, predlhé rady. A zdalo sa, že pre Li-linu rodinu sa už lístky nezvýšili.
Babka s dedkom žili v malej dedinke. Do práce už nechodili, len si v záhradke pestovali vlastné ovocie a zeleninu. Mali aj úžasnú obrovskú pec, na ktorej sa Li-li rada vyhrievala. Dedko varil tie najlahodnejšie rezance na svete a babička zas rozprávala rozprávky, z ktorých sa Li-li tajil dych. Na návštevu sa skrátka tešila celý rok. Ale teraz sa zdalo, že tento rok nepôjdu nikam a zostanú v meste len v trojici.
Dva dni pred plánovaným odchodom zostala Li-li po večeri sedieť pri okne. Smutne sledovala, ako ulicami prúdia davy ľudí s kuframi a batohmi. Ocko si to všimol a vzal…