Alexander – alebo Alex, ako ho všetci doma volali – bol medzi kamarátmi a neskôr aj kolegami známy kvôli tomu, že neustále niečo zabúdal. Zabúdal, čo mu kázali urobiť na farme, pretože mal hlavu plnú najrôznejších nápadov. Raz, keď bol malý, dokonca nad čímsi rozmýšľal tak tuho, až narazil tvárou rovno do preliezačky a zlomil si nos. Skrátka nedával pozor. Kamaráti sa mu smiali a provokovali ho: „Teraz vyzeráš ako boxer. A to si nikdy ani neskúšal boxovať!“
Alex bol vždy príliš neopatrný a nedbanlivý. Keď ho mamka požiadala, aby si upratal izbu, poslušne sa pustil do upratovania – ale vzápätí ho zaujala nejaká hračka alebo mu prišla na um akási myšlienka, a potom strávil celé hodiny premýšľaním. Aj jeho izba i oblečenie ustavične vyzerali neporiadne. Hlavne kvôli tým ušpineným vreckovkám, pohádzaným po celej izbe.
Alex trpel alergiami, takže od jari až do jesene mu neustále tieklo z nosa. Na jeseň vždy chytil jednu nádchu za druhou, a takto to pokračovalo počas celej zimy až do jari!
„Fakt by som už chcel, aby mi konečne prestalo kvapkať z nosa,“ povedal si po tom, čo si v ten deň vysmrkal nos už prinajmenšom päťdesiaty raz, a použitú vreckovku položil naspäť na stôl, kde sa ich už povaľoval ďalší tucet.
Keď Alex vyrástol, prihlásil sa na štúdium medicíny, aby sa stal lekárom. Zameral sa na skúmanie baktérií a látok, ktoré pomáhajú baktérie zničiť. V tých časoch bolo totiž aj malé porezanie prsta nebezpečné a človek naň mohol i umrieť! Na vážnejšie poranenia sa používali šumivé veci ako peroxid alebo kyselina, ktoré ľuďom iba ešte viac uškodili.
Jedného dňa bral Alex vzorku z nosa jedného chorého človeka, aby takto získal baktérie. Bolo to však dosť zložité, lebo ten neborák nemohol prestať kýchať a smrkať. Samozrejme, že na druhý deň chytil od neho nádchu…