Blížila sa jar a na konároch pomaly, ale isto začali vyháňať puky, z ktorých čoskoro vyrastú voňavé kvety alebo zelené listy. Šarlotka s mamičkou boli práve na prechádzke. Dievčatko všetko okolo seba radostne pozorovalo a pritom nezabúdalo skočiť do každej mláky.
Dvojica obišla celý park. Na spiatočnej ceste si však mamička všimla, že sa dcérke zvláštne lesknú oči a má ich celé červené. Zrazu akoby jej nadšenie vyhaslo a energia vyprchala.
Keď prišli z vychádzky domov, Šarlotka si vyzliekla bundu, umyla ruky a povedala: „Nejako ma ten výlet unavil, bolí ma hlava. Pôjdem si na chvíľu ľahnúť.“
Mamička ju ustarostene pohladila po pleci a pritom si všimla, že je horúca. Len čo dievčatko zaliezlo do postele a prikrylo sa perinou až po bradu, mamka k nemu prišla s teplomerom v ruke.
„Šarlotka, veď ty máš horúčku. Teplomer ukázal vyše tridsaťdeväť stupňov. Prinesiem ti lieky a potom si poriadne pospíš.“
Šarlotka spala nepokojným spánkom, a keď ráno otvorila oči, cítila, že ju svrbí bruško. Najskôr si ho chcela poškrabkať, ale potom pod prstami nahmatala drobné vyrážky. Posadila sa a vytreštila oči. Jej bruško, nohy aj ruky boli pokryté malými červenými pupienkami, niektoré sa dokonca prekrývali a nesmierne svrbeli.
Vtom prišla do izby mamička a zalomila rukami: „Zdá sa, že máš nejakú chorobu s vyrážkou, budeme musieť zájsť k pani doktorke.“ Najprv jej zavolala, aby sa v čakárni nestretli s iným malým pacientom a aby ho Šarlotka nenakazila. Až potom vyrazili.
Pani doktorka bola veľmi milá, dievčatko prezrela a konštatovala:
„Vysoká horúčka, červené oči a výrazné vyrážky po celom tele. Trochu mi to pripomína osýpky. Ale vidím v záznamoch, že proti osýpkam si očkovaná. Takže musíme pátrať ďalej. Otvor ústa a povedz ááá.“
Šarlotka pani doktorku poslúchla a tá pri pohľade do hrdla…