Šarlotka s rodičmi sa cez víkend vybrali na výlet do hôr. Kráčali po lesnej cestičke značenej modrou turistickou značkou a cesta im pekne ubiehala. Šarlotka šla pár krokov pred mamičkou a ockom. Ocko pozorne sledoval cestu a mamička ukazovala na zaujímavé rastliny:
„Vedela si, Šarlotka, že všetky zelené rastliny vyrábajú kyslík, čo my ľudia dýchame? Potrebujú na to oxid uhličitý, ktorý my, naopak, vydychujeme. Rastliny sú preto pre nás veľmi dôležité, bez nich by sme na planéte nežili.“
Ako stúpali hore, krajina sa postupne menila. Stromov ubúdalo, zelené listy rastlín striedal hebučký mach a cesta bola plná kameňov. Šarlotka šla stále prvá, ale trasa bola veľmi strmá, takže musela spomaliť. Všetci sotva lapali dych.
Keď dorazili na vrchol, Šarlotka sa zaradovala. Nielenže mala náročný výstup konečne za sebou, ale výhľad na krajinu bol naozaj nádherný. Zbadali neďaleké mestečko aj ďalšie kopčeky v okolí. Chladný vietor im hučal v ušiach, a tak sa čoskoro vydali po úzkej kamenistej ceste späť dolu. Dievčatko si pospevovalo a veselo hopsalo vedľa mamičky. Lenže si nedávalo pozor, zakoplo o kameň a spadlo.
Mamička sa k dcérke sklonila a objala ju, zatiaľ čo jej ocko skontroloval koleno.
„Vyzerá to škaredo, spadla si kolenom priamo na ostrý kameň. Ten ti poranil kožu, a preto to krváca.“
Šarlotka jedným očkom nakukla na koleno a pohľad hneď odvrátila. Mamička vytiahla z batoha malú lekárničku:
„Budem ti musieť koleno vyčistiť, vydezinfikovať a hlavne musíme zastaviť krvácanie.“ Ranu postriekala sprejom, opatrne utrela a prekryla obväzom.
Šarlotku koleno veľmi bolelo, ale premohla ju zvedavosť:
„Mami, a teraz mi už krv nepotečie?“
„Nie,“ odpovedala mamička. „Teraz sa tvoje telo postará o to, aby krv prestala tiecť, a rana sa postupne zacelí. Vyskúšame ísť ďalej?“
Šarlotka sa skúsila postaviť. Noha s poraneným kolenom ju bolela,…