Draci a vrany

Dlhé roky nažívali draci a vrany spoločne na jednom území. A hoci medzi nimi nebolo nikdy nejaké priateľstvo, nemali medzi sebou žiadne spory ani hádky. Aj keď vrany ustavične lietali ponad drakov a nepríjemne pritom krákali, draci sa nimi vôbec nenechali vyrušovať. Deň čo deň sa v malých skupinkách stretávali v temných jaskyniach a neustále trénovali vrhanie ohnivými plameňmi, a opaľovali tak steny, ktoré boli vďaka tejto ich záľube čierne ako uhoľ.

Avšak jedného dňa si vrany zvolili svojho nového vládcu. Volal sa Kraaah. Ten sa rozhodol, že vrany si musia drakov podmaniť, pretože chcel, aby im draci slúžili. Poslal teda dračiemu vládcovi list, v ktorom ho opovážlivo požiadal, aby sa draci stali služobníkmi vrán.

No keď si Drago, vládca drakov, vo svojej jaskyni tento list prečítal, iba sa na tom schuti zasmial svojím hrubánskym hlasom. Nešlo mu do hlavy, prečo by veľkí a silní draci mali slúžiť malým čiernym vtákom. Veď vrany môžu byť vlastne rady, že im draci vôbec tolerujú ich neprestajné krákanie. Zamýšľal sa vládca drakov nad tou nezmyselnou požiadavkou, krútiac popritom svojou hlavou.

Drago si vzápätí dôkladne naostril svoj veľký pazúr o jednu zo skál, čo boli v jaskyni, a keď už bol dostatočne ostrý, namočil si ho do atramentu a začal písať list novému vládcovi vrán.

„Milý Kraaah, veľmi si ma svojou požiadavkou pobavil, ale draci nikdy nebudú slúžiť vranám. A preto na túto svoju predstavu radšej rýchlo zabudni,‟ diktoval sám sebe nahlas. List potom pekne poskladal a podal ho dračiemu poslovi, aby ho ihneď odniesol do mesta, kde žili vrany.

Keď si Kraaah prečítal Dragovu odpoveď na jeho list, okamžite mu napísal len strohý odkaz, nech sa draci pripravia na vojnu. Jeho čierny posol zatrepotal krídlami, a zakrátko sa už vznášal ponad dračie jaskyne, kde mal zhodiť dôležitú správu pre vládcu drakov. Len čo…