Malý Edko býval so svojou rodinou na malom statku v Anglicku, neďaleko mesta menom Bristol. Jeho otecko bol váženým lekárom a často cestoval za prácou až za more. Edko vtedy zostával doma s mamičkou. Už keď bol maličký, rád pomáhal na statku. Zbieral v kurníku vajíčka, kŕmil prasatá, ovce i kravy.
Kravy mal zo všetkých zvierat najradšej. Naučil sa podojiť ich aj vyčistiť im podstielku, a niekedy s nimi dokonca strávil na paši celé popoludnie. Jeho najobľúbenejšia kravička sa volala Bodka, pretože mala nad ľavým okom tri malé hnedé bodky. S Bodkou sa Edko nikdy nenudil: staral sa o ňu, hrávali sa spolu, a keď bolo Edkovi smutno, vyplakal sa do jej huňatej srsti na krku.
Raz ráno však prišiel Edko do kravína a zbadal, že Bodka ho nevíta ako obvykle. Všetky kravičky stáli smutne pri korýtkach s vodou. Niečo nebolo v poriadku. Keď sa ich chystal podojiť, všimol si, že vemená majú červené a je na nich množstvo pľuzgierikov. Len čo sa ich Edko dotkol, kravy nesúhlasne bučali.
„Mamička! Kravičky sú asi choré!“ utekal Edko vystrašene do domu.
Hneď ako jej povedal, čo videl, mamička priniesla z komory trochu sadla. Vysvetlila Edkovi, že keď sa kravičky nakazia touto vyrážkou, musí im každý deň natierať vemená sadlom a udržiavať ich v čistote.
Edko sa potom o choré kravičky dôkladne staral, hoci ho to dosť unavilo a trochu aj zoslabol. Bolo však vidieť, že deň čo deň sa ich stav zlepšuje. Asi po týždni už Bodka veselo vítala Edka ako vždy a po pľuzgierikoch nebolo ani stopy.
Keď sa raz otecko vrátil domov po týždennej pracovnej ceste, mal zlú náladu.
„Neďaleko Bristolu sa objavili kiahne,“ počul ho hovoriť Edko. Kiahne boli veľmi nebezpečné a nákazlivé. Chorí ľudia mali vysoké horúčky a po celom tele sa…