V ďalekom Grécku sa týči vysoká hora. Tá hora sa nazýva Olymp a pre Grékov bola kedysi dávno veľmi dôležitá. Hovorilo sa, že bola domovom gréckych bohov a bohýň, tých najmocnejších stvorení vtedajšieho sveta, ktoré vládli čarovnou mocou.
Jednou z týchto bohýň bola aj Demeter, bohyňa úrodnosti a roľníctva. Mala za úlohu starať sa o to, aby všetko na zemi rástlo, kvitlo, plodilo a rozmnožovalo sa. To ona bola zodpovedná za úrodu, za každoročnú žatvu, za všetko šťavnaté ovocie a zeleninu, liečivé byliny či obilie na chlieb. Bez Demeter by krajina chradla, vysychala a nedávala by ľuďom živiny.
Najvyšším a najmocnejším olympským bohom bol Zeus. Ovládal počasie, rozkazoval hromom a bleskom a mraky boli jeho služobníkmi. A predstavte si, že Zeus a Demeter mali spolu dcéru.
Tá dcéra sa volala Persefona a bola to nádherná, milá dievčina. Celé dni sa prechádzala po božských lúkach, hrala sa s motýľmi, trhala kvety a plietla z nich prekrásne vence. Celý rok mohla chodiť bosky a v ľahkých šatách, pretože vtedy ešte na zemi vládla večná teplá jar.
Krásnu Persefonu si všimol aj Hádes, boh podsvetia a vládca ríše mŕtvych. Nemohol na dievčinu prestať myslieť. Vedel však, že dobrovoľne by si ho za muža nikdy nevzala. Preto sa rozhodol, že ju unesie.
Jedného dňa sa Persefona opäť hrala na lúke. Práve trhala žlté narcisy, keď tu sa pod ňou rozostúpila zem a ona spadla priamo k Hádovi do podsvetia. Všetko sa udialo tak rýchlo a nečakane, že Persefona sotva stihla vykríknuť a už bola preč.
Výkrik dievčiny začula jej matka a okamžite sa rozbehla tým smerom, odhodlaná svojej dcére pomôcť. Lenže už ju nenašla. Dobehla na lúku, ale po Persefone akoby sa zľahla zem. Pýtala sa každého, koho stretla, či nevie, čo sa s Persefonou stalo.…