Na kraji dediny bývala chudobná rodina. Mama a syn Janko. Nemali žiaden statok, iba jednu jedinú kravku. Častokrát nemali ani čo do úst vložiť a žili len z mlieka, ktoré každé ráno mamka nadojila a predala na trhu.
No jedného rána kravka nedala ani kvapku mlieka.
„Čo len budeme robiť? Čo si počneme?“ zalamovala rukami Jankova mama.
„Neboj sa, mamka. Nejako si poradíme. Vyberiem sa do sveta a nájdem si nejakú prácu,“ upokojoval ju Janko.
„Toľkokrát sme sa už na prácu vypytovali. Ťažké je prácu nájsť v týchto časoch. Nič sa nedá robiť, budeme musieť našu kravku predať,“ povedala zúfalá mama.
„Nuž, pôjdem teda hneď na trh a uvidím, čo sa dá robiť,“ súhlasil Janko. Vyleštil zvonček na kravinom krku, okolo rohov jej priviazal šnúru a vybral sa na trh.
Ich putovanie netrvalo dlho, keď cestou stretli čudného starca. Bol malý, strapatý a niečo si pospevoval.
„Dobré ránko, chlapče. Kdeže si sa vybral s tou kravou?“ prihovoril sa starý muž.
„Úctivo vás zdravím. Idem na trh, predať ju,“ odpovedal Janko.
„Nuž, vyzerá zdravo. Kúpil by som ju, ale nemám peniaze. Mám len päť fazuliek vo vačku,“ povedal čudák.
„Máš ma za hlupáka? Kto by už vymenil kravu za fazuľky?“ rázne zavrhol Janko jeho návrh.
„Chlapče, ale to nie sú obyčajné fazuľky. Keď ich v noci zasadíš, do rána ti vyrastú až do nebies,“ snažil sa ho presvedčiť čudák.
Janko sa napokon nechal nahovoriť a čudákovi predal kravu za päť fazuliek. Keď sa vrátil, vbehol do chalúpky, aby sa mamke pochválil, aký dobrý obchod sa mu podarilo urobiť.
„Mamička, pozri, za našu kravku som dostal týchto päť čarovných fazuliek!“ nadšene povedal Janko, vystierajúc k mamke dlaň s fazuľkami.
„Čože? Akéže čarovné fazuľky? Však to je obyčajná fazuľa a ty si ju vymenil za našu kravu! Kde…