Karolko je fajn chlapec. Baví ho šantiť vonku na ihrisku, stavať modely lietadiel, piecť medovníčky s mamičkou a oteckom alebo vymýšľať najrôznejšie hry s kamarátmi. Tento rok nastúpil do školy a hneď sa tam skamarátil s milým chlapcom z vedľajšej lavice – Tobim. Čo sa tí spolu nasmejú!
Keď sa teda blížili Tobiho narodeniny, bolo jasné, že na oslavu pozve aj Karolka. Opisoval mu, na čo všetko sa tam môže tešiť:
„Budem mať obrovskú čokoládovú tortu s bagrom! A mamička nám urobí ten najlepší mliečny kokteil na svete!“
Aké však bolo Tobiho prekvapenie, keď Karolko nezačal jasať, ako očakával. Naopak, zatváril sa rozpačito.
„Čo je, ty nemáš rád čokoládu a kokteily?“ opýtal sa s údivom Tobi.
„Vieš, ja…“ Karolko nevedel, ako začať.
Tiež sa čudujete, prečo bol taký zarazený? Veď na takú oslavu by sa tešil hádam každý!
Nuž, Karolko má alergiu na mlieko, kakao a oriešky. Už odmalička mu všetci pripomínajú, aby dával pozor na to, čo jedáva. Mal by sa vyhýbať veciam, ako sú orieškové tyčinky, akékoľvek buchty, v ktorých je mlieko, a… tiež čokoláde.
Karolkovi to najprv vôbec neprekážalo. Nevedel totiž, ako veľmi chutí čokoláda ostatným. Namiesto toho maškrtí čerstvé aj sušené ovocie a s mamičkou vymýšľajú najrôznejšie dobroty.
Jedného dňa však Karolko nevydržal a čokoládu ochutnal. Chcel vyskúšať, či mu tá alergia náhodou neprešla. Ale neprešla: len sa mu potom zjavili vyrážky a rozbolelo ho brucho. Ibaže teraz už vedel, akou pochúťkou je čokoláda pre ostatných. Nemohol na to prestať myslieť.
Po škole, keď si s mamičkou dali pusu a vyrazili domov, sa jej zveril: „Mami, Tobi ma pozval na oslavu narodenín, teraz v sobotu. Lenže... nebudú sa mi ostatní smiať, že nejem čokoládu? Všetkým tak veľmi chutí...“
Mamička sa naňho usmiala. „Vieš ty čo? Ako darček na…