Bola raz jedna koza rohatá, do pol boka odratá. Keď v hore natrafila na líščiu dieru, ihneď sa do nej skryla. O chvíľu však počula dáky šuchot pred norou a to líška práve prišla domov. Už-už chcela vojsť dnu do diery, no vidí, že akési čudo si v jej brlohu polihuje.
Koza hneď vyskočí, nohami zadupoce a zvolá: „Ja som koza rohatá, do pol boka odratá. Cupy-lupy nohami, prebijem ťa rohami.“
Líška sa zľakla a uháňala rýchlo preč. Beží horou a popritom bedáka nad tým, čo sa jej prihodilo, až kým vĺčka nestretne. Vlk sa jej pýta: „Čože plačeš, líštička, sestrička?“
„Ach, vĺčko, braček, plačem veru, lebo v mojej nore je nejaká čudná potvora,“ povedala vystrašená líška.
„Len sa neboj, nesmúť, ja ju odtiaľ vyženiem. Poď, ideme,“ smelo navrhol vlk.
Keď spolu prišli k líščej diere, vĺčik hlasno zvolal: „Kto si, zvere, v líščej diere?“
A koza, čo sa stále v nore ukrýva, začne opäť dupotať a volá: „Ja som koza rohatá, do pol boka odratá. Cupy-lupy nohami, prebijem ťa rohami.“
Nato sa vĺčik preľakne a spolu s líškou utečú späť do hory. Bežia lesom, nariekajú, keď ich zrazu stretne medveď.
„A čože tak plačeš, líštička, sestrička?“ opýta sa ich.
„Ach, medveď môj milý! Plačem, lebo v mojej nore je nejaká čudná potvora.“
„Neboj sa, líštička. Poď, ja ju odtiaľ hneď vyženiem,“ povedal medveď a pobrali sa späť k diere.
Keď prišli na miesto, medveď zrúkol: „Kto si, zvere, v líščej diere?“
Koza znova silno zadupoce a zvolá: „Ja som koza rohatá, do pol boka odratá. Cupy-lupy nohami, prebijem ťa rohami.“
Medveď sa naľakal a už aj sa všetci traja dajú na útek. Bežia horou, nariekajú, keď vtom stretnú ježka.
„Čo plačeš, líštička, sestrička?“ opýta sa jež.
„Ach, ježko môj zlatý, plačem, lebo v mojej nore je strašná potvora. Ani trom sa nám nepodarilo ju odtiaľ vyhnať,“ bedákala líška.
„Nože, poďte, ja ju z diery vyženiem,“ ponúkol sa ježko.
„Och, čože ty, taký malý, proti nej zmôžeš?“
„Som síce malý, no skrýva sa vo mne veľa,“ povedal ježko sebavedomo. Schúlil sa do guličky a skotúľal sa dolu horou. Ostatní poďho za ním, ale na toho malého tvora veru nestačili.
Keď sa ježko k líščej diere prikotúľal, čo najhlasnejšie zvolal: „Kto si, zvere, v líščej diere?“
A koza zas dupoce a volá: „Ja som koza rohatá, do pol boka odratá. Cupy-lupy nohami, prebijem ťa rohami.“
„A ja jež, prebijem ťa tiež!“ zakričal nebojácne ježko, skrútil sa a prigúľal dnu do diery. Tam začal svojimi dlhými a ostrými pichliačmi kozu pichať do odratého boku. Koza len bľačala od bolesti, vyskočila z diery von a upaľovala preč.
Keď k líščej nore dobehli ostatní, neprestávali sa čudovať, ako sa malému ježkovi tú hroznú potvoru podarilo vyhnať.
No od tých čias si už všetci v lese spokojne nažívali: líštička vo svojej nore a vlk s medveďom medzi stromami.
Nuž a ježko, hlavný hrdina, ešte dlho na túto príhodu s úsmevom spomínal.
Readmio je aplikácia plná detských rozprávok oživených zvukmi, ktoré reagujú na váš hlas. Fúra rozprávok je zadarmo, nové pridávame každý týždeň.
