Bol raz jeden lovec perál, ktorý sa volal Tiago, a ten žil v ďalekom Portugalsku. Nechodil kvôli obžive každý deň na pole alebo na more ako ostatní; namiesto toho od úsvitu do súmraku behal a cvičil, aby jeho telo nezlenivelo.
Tiago sa totiž raz za rok zúčastnil na tradičnom výlove perál a zakaždým ich nazbieral najviac. Keď ich potom predal, zarobil si toľko peňazí, že po zvyšok roka pracovať nemusel. Mal tak čas na cvičenie, aby bol nabudúce zase najlepší.
Tradičný výlov perál usporadúvala kráľovná Branca de Guadalajara. Táto tradícia vznikla tak, že kráľovnej raz španielski moreplavci priviezli zo svojich ciest ohromnú a neobvykle krásnu perlu. Nazývali ju Peregrina, čo znamená Pútnička.
Pretože bola Branca múdra a dobrotivá panovníčka, chcela sa svojim poddaným za ich služby nejako odvďačiť. Práve krásna perla jej vnukla tento nápad: usporiadať výlov perál.
Avšak pri pobreží Portugalska žiadne perly nie sú. Preto vzalo každý rok niektoré z kráľovských pážat truhličku s perlami dovezenú z Tichomoria a v presne stanovený deň vyplávalo v člne kúsok od brehu. Tam ich všetky nahádzalo do vody. Kto sa na to odvážil, mohol sa potom pokúsiť ich z dna mora vyloviť. Ak sa mu to podarilo, boli jeho.
Keď Tiago vyhral výlov perál už tretí raz za sebou, rozhodol sa jeho najväčší súper, rybár Fabio, že to takto ďalej nepôjde. Musí Tiagovi niečo vyviesť, aby nabudúce vyhral on sám. Premýšľal a premýšľal, ale nič mu nenapadlo.
Nakoniec mu poradila jeho žena: „Čo keby si Tiaga pozval na obed?“
Fabio jej vynadal, aké hlúposti to vymýšľa. Žena mu však vysvetlila svoj plán: Tiaga budú pozývať každý deň. Zatiaľ čo Fabio bude jesť málo a zvyšky hádzať pod stôl, jeho súperovi zakaždým naložia plný tanier a budú mu pridávať, koľko sa do neho vojde…