V mestskom múzeu sa mala práve začať veľká výstava bicyklov. Všetko už bolo pripravené. Vystavené bicykle, prilby, pedále i pneumatiky už stáli vzorne poukladané vo svojich oddeleniach.
A celkom vpredu, na lesklom bielom pódiu, stáli vedľa seba dva bicykle. Prvý bol najnovší, pyšne sa ligotajúci pumptrackový bicykel. Druhý bol najstarší pedálový bicykel na svete s obrovským predným kolesom, ktorý vyrobil pred stopäťdesiatimi rokmi pán James Starley. Nad nimi visela veľká tabuľa s nápisom: HISTÓRIA A SÚČASNOSŤ BICYKLA.
Pumptrackový bicykel sa však tváril mrzuto: „Vyzerám úplne smiešne vedľa takéhoto pravekého monštra! Ja som predsa rýchly! Skáčem po dráhe, predvádzam divoké jazdy v teréne... a teraz musím trčať tu. Veď sa mi všetci smejú!“
A veru, zopár úškrnov si ostatní obyvatelia múzea naozaj neodpustili. Z kanadského oddelenia, kde bolo vystavené Cervélo, sa ozývalo šuškanie. A v rohu, ktorému kraľovala taiwanská Merida, zas bolo počuť tichunký smiech.
Historický bicykel pána Jamesa Starleyho stál slušne na pódiu a trochu ho mrzelo, čo si o ňom myslí jeho moderný kolega.
Vtedy sa ale pumptrackový bicykel rozhodol konať: „Nebudem tu stáť ako prikovaný, aby sa na mne všetci smiali. Odchádzam!“ A pustil sa plnou parou vpred. Roztočil kolesá, vytrhol sa zo stojana – a preletel cez múzeum okolo prekvapeného vrátnika von na ulicu.
Lenže keď sa zo stojana vytrhol, uvoľnil celú konštrukciu, takže historický bicykel chtiac-nechtiac vyletel rovno za ním.
A tak sa znenazdajky rútil z múzea na ulicu aj on, načisto popletený: „Óóó, pomóc, nebicykloval som už stopäťdesiat rokov!“
A pumptrackový bicykel na neho posmešne volal: „Stopäťdesiat rokov? Ále, to nič! Bicyklovanie sa vraj nedá zabudnúť!“
Táto smiešna dvojica sa knísala mestom popri rieke a pumptrackový bicykel sa po celý čas zlostil: „Čo ma špehuješ? Prečo nejdeš niekam inam?!“
„Nešpehujem,“ odvetil historický bicykel ticho. „Neviem, kam mám ísť,“ pribrzdil smutne.
Vtom začuli dievčenský hlások, prichádzajúci…