Vilma je malý, neposedný obláčik, ktorý neustále kdesi poskakuje a poletuje. Jej nevyčerpateľná energia ostatné oblaky otravuje a ani vtáky z nej nie sú príliš nadšené. Dokáže vôbec nájsť miesto, kde by zapadla a mohla byť sama sebou?
Vilma bola veľmi neposedný malý obláčik. Rada sa hrávala na oblohe.
Čo najvyššou rýchlosťou.
„Spomaľ!“ kričal na ňu starší oblak. „Ach!“ sťažoval sa ďalší. „Uf!“ „Dávaj pozor!“ „Opatrne!“
Vilma sa tak perfektne bavila! Nebolo to tak, že by sa naschvál snažila naraziť do iných oblakov. Len skrátka nedávala pozor, keď sa hrala.
Ale tentoraz už toho mali ostatné oblaky akurát tak dosť.
Navzájom si vymieňali názory:
Vilma je proste problém.
Do mňa vrazila tak prudko, až mi vycvrkla malá kvapka dažďa. Bolo to VEĽMI trápne.
Ak sa nevie hrať slušne, nemala by sa hrať vôbec.
„Musíš zostať na mieste!“ povedali jej.
A tak ich poslúchla. Na chvíľu.
Ale nemôcť sa pohnúť bola obrovská nuda. Vilma sa po chvíli začala ošívať.
Naťahovala sa do všelijakých smiešnych tvarov.
Potom sa nafúkla... až bola čoraz väčšia a väčšia... a zrazu…
… O-ou!
Vyrástla tak veľmi, až narazila do búrkového mračna...
… to náhle vystrelilo blesk priamo do stromu...
„BÉÉÉ!” rozbľačalo sa stádo
„Prepáčte!“ zvolala Vilma.
„Ach, Vilma!“ vrčali ostatné oblaky. „Choď sa hrať niekam vyššie, kde nebudeš prekážať.“
A tak sa Vilma vzniesla vyššie na oblohu, nedívajúc sa, kam ide. Ako obyčajne.
A potom…
… O-ou!
Vrazila priamo do kŕdľa letiacich husí. Hlasno na ňu zagágali a vypustili obrovské množstvo husacích hovienok…
… ŠPLECH!
Tie pristáli jednej pani rovno na hlave a na jej čerstvo naleštenom aute. Nahnevane hrozila päsťou smerom k Vilme.
„Prepáčte!“ vykríkla Vilma.
„Jaj, Vilma!“ napomínali ju ostatné oblaky. „Choď sa hrať niekam nižšie, kde nebudeš prekážať.“
A tak sa Vilma rozbehla, ani sa nepozrela, kam ide. Ako zvyčajne.
A potom…
Zabŕdla do…
Readmio je aplikácia plná detských rozprávok oživených zvukmi, ktoré reagujú na váš hlas. Fúra rozprávok je zadarmo, nové pridávame každý týždeň.
