Africká rozprávka
Muž, ktorý nikdy neklamal
Vždy je lepšie raz vidieť na vlastné oči, ako stokrát počuť. Tento milý príbeh z afrického kontinentu nám prerozpráva ponaučenie o tom, že ak uveríme všetkému, čo počujeme, ľahko sa môžeme zmýliť.
Na brehu Červenej rieky vo Vietname stál prekrásny
Jedného dňa začula, sediac vo veži, tóny
„Počuješ?“ obrátila sa k svojej slúžke. „Aká krásna pieseň! Ten, kto ju spieva, musí byť iste veľmi pekný,“ zasnívala sa.
Aj slúžka sa vyklonila z okna: „Moja pani, možnože spieva pre vás! Možno je to syn bohatého úradníka v prestrojení! Čo ak si vás chce tajne obzrieť a potom si vás vziať
Mi Nuong sa začervenala a srdce jej poskočilo. Chcela si prezrieť toho neznámeho mladíka na lodi, ale bol príliš ďaleko, takže mu nevidela jasne do tváre. Jeho zvonivá pieseň plynula po prúde rieky preč spolu
Mi Nuong zostala sedieť pri okne celučký deň. Keď ju otec volal na spoločný obed, odkázala mu, že, bohužiaľ, nemôže. A keď nastal čas večere, poslala len slúžku s odkazom, že nie je vôbec hladná. To isté sa opakovalo aj nasledujúci deň. Lenže rybárska loď s očarujúcim spevákom sa už
Ako dni ubiehali, Mi Nuong bola stále bledšia a bledšia. Nakoniec zoslabla až natoľko, že musela zostať ležať na lôžku.
Otec si o ňu začal robiť vážne starosti. „Moja milá,“ oslovil ju, „povedz, čože ťa trápi?“
„Ale nič, otecko,“ odpovedala. Bola však už taká zoslabnutá, že sotva otvorila oči.
Otec dal okamžite priviesť