Vonku sa pomaly stmievalo. Obloha zmenila farbu z ružovej na fialovú a potom na tmavomodrú. Nepotrvá dlho a na nebi sa ukážu prvé hviezdičky.
Na kamennom prahu pred domom sedelo malé sivé mačiatko a zívalo. Ach, ako rado by si pospalo!
Najprv sa schúlilo na okraji prahu, no nebolo to ono. Huňatý chvostík si skúsilo obkrútiť okolo labiek, aby sa zohrialo. Ale aj tak nemohlo zaspať.
„Potrebovalo by som vankúšik,“ povedalo si mačiatko. „Jemnučký, mäkkučký vankúšik – to sa mi bude spať ako v bavlnke!“
Mačiatko zoskočilo z múrika a cestičkou vedúcou do záhrady sa vydalo hľadať svoj vankúšik. Celý dvor utíchol. Strapatý psík Dunčo už odfukoval vo svojej búde a dve bielučké ovečky sa zašli skryť do maštale. V tráve bolo počuť len cvrlikanie hmyzu a šušťanie vánku.
Mačiatko nakuklo do kurníka plného sliepočiek. Sedeli pohodlne usalašené na svojich bidielkach. Slama, ktorou bol kurník vystlaný, vyzerala tak mäkkučko!
„Sliepočky, kamarátky,“ zamraučalo mačiatko unavene, „nemohlo by som si pospať pri vás? Potrebujem mäkký vankúšik.“
Najbližšia sliepočka pootvorila jedno oko. „Len poď, len poď,“ prikývla vľúdne. „Vankúšiku zo slamy sa nevyrovná nič, uvidíš.“
Malé sivé mačiatko vyliezlo na slamenú podstielku a schúlilo sa uprostred voňavých stebiel. Chvíľu ležalo tak, chvíľu onak, ale zadriemať sa mu nedarilo.
Všetky sliepočky už tvrdo spali. Mačiatko sa tíško vykradlo z kurníka na dvor.
Na konci záhrady sa rozprestieral malý rybník. Celý bol obkolesený šachorím. To sa vo vánku vlnilo sem a tam a jemne šuchotalo.
Vo vysokej tráve mali svoje hniezda divé kačky a ďalšie vtáctvo. Mačiatku sa zdalo, akoby ho vlniaca sa tráva volala: „Poď ku mne, maličké. V mojich steblách nájdeš ten najmäkší vankúšik zo všetkých!“
Mačiatko smutne pokrútilo hlavou. „Ani toto nie je vankúšik pre mňa.“
Pomaly sa vrátilo k domu. Ujo, ktorý v dome býval,…
Readmio je aplikácia plná detských rozprávok oživených zvukmi, ktoré reagujú na váš hlas. Fúra rozprávok je zadarmo, nové pridávame každý týždeň.
