Do škôlky na sídlisku v mestečku chodil aj nezbedný chlapček. Ustavične vystrájal, deťom bral hračky, nedal im pokoj a každému robil zle. Ale keď bol chlapček sám, bol to čistý anjelik. Rád si prezeral obrázkové knižky, díval sa na rozprávky o zvieratkách, a veľmi sa mu nepáčilo, ak sa im nejako ubližovalo.
„Naozaj, keď je doma, je veľmi milý a zodpovedný. Uprace si za sebou, aj riady poodnáša do drezu,“ bránila synčeka mamka, keď sa v škôlke stretla s pani učiteľkou.
„Tak tomu neverím. Tu akoby s ním všetci čerti šili. Rozhadzuje hračky, vyplazuje jazyk – dokonca aj mne. Neviem, neviem,“ nechcela uveriť pani učiteľka.
Ale mamička pani učiteľke všetko verila, pretože neraz svojho synčeka videla, ako na ihrisku ubližuje iným deťom.
Nikto však nevedel o tom, že v jeho vnútri, blízko chlapčekovho srdiečka, býval malý čertík. A jeho najväčšou zábavou bolo otravovať a podpichovať chlapčeka svojimi vidlami.
Vyzeralo to asi takto:
Chlapček prišiel ráno normálne do škôlky, celkom kľudný, pokojný. No tu zrazu – hop! A už aj chcel robiť niečo zlé. Závidel deťom hračky, všetko mu vadilo a ani chvíľku nevedel obsedieť. To už zas ten malý čertík začal s podpichovaním chlapčekovho srdiečka.
Ale chlapček mal aj anjelika, ktorý ho mal neustále strážiť a pomáhať mu proti čertíkovi. No to by však chlapček musel toho anjelika počuť. Teda, on ho aj počul – doma, keď bol sám so svojimi hračkami. Pravdaže, ľahšie bolo počúvať roztopašného čertíka, keďže ten ho nabádal na samé nezbednosti. Ale zmeniť sa dá všetko. Len musí prísť tá správna chvíľka.
A tá nastala, keď do škôlky nastúpila nová pani učiteľka. Pre ňu neexistovalo dobré alebo zlé dieťa. Skrátka – dieťa ako dieťa. Niektoré je ako anjelik, niektoré trošku pozlostí a iné zas…
„Jožko…“
Hups! Zabudol som vám prezradiť, že ten chlapček sa volá Jožko.…
Readmio je aplikácia plná detských rozprávok oživených zvukmi, ktoré reagujú na váš hlas. Fúra rozprávok je zadarmo, nové pridávame každý týždeň.
