Readmio
Peper a Soľnička 1. časť
Kamaráti Peper a Soľnička si užívajú spokojný život v mestskom byte oproti železničnej stanici, kým ich jedného dňa omamná vôňa neznámej koreniny nezláka na ďalekú cestu – až do samého Talianska.
Do škôlky na sídlisku v mestečku chodil aj nezbedný chlapček. Ustavične vystrájal, deťom bral hračky, nedal im pokoj a každému robil zle. Ale keď bol chlapček sám, bol to čistý anjelik. Rád si prezeral obrázkové knižky, díval sa na rozprávky o zvieratkách, a veľmi sa mu nepáčilo, ak sa im nejako ubližovalo.
„Naozaj, keď je doma, je veľmi milý a zodpovedný. Uprace si za sebou, aj riady poodnáša do drezu,“ bránila synčeka mamka, keď sa v škôlke stretla s pani učiteľkou.
„Tak tomu neverím. Tu akoby s ním všetci čerti šili. Rozhadzuje hračky, vyplazuje jazyk – dokonca aj mne. Neviem, neviem,“ nechcela uveriť pani učiteľka.
Ale mamička pani učiteľke všetko verila, pretože neraz svojho synčeka videla, ako na ihrisku ubližuje iným deťom.
Nikto však nevedel o tom, že v jeho vnútri, blízko chlapčekovho srdiečka, býval malý čertík. A jeho najväčšou zábavou bolo otravovať a podpichovať chlapčeka svojimi vidlami.
Vyzeralo to asi takto:
Chlapček prišiel ráno normálne do škôlky, celkom kľudný, pokojný. No tu zrazu – hop! A už aj chcel robiť niečo zlé. Závidel deťom hračky, všetko mu vadilo a ani chvíľku nevedel obsedieť. To už zas ten malý čertík začal s podpichovaním chlapčekovho srdiečka.
Ale chlapček mal aj anjelika, ktorý ho mal neustále strážiť a pomáhať mu proti čertíkovi. No to by však chlapček musel toho anjelika počuť. Teda, on ho aj počul – doma, keď bol sám so svojimi hračkami. Pravdaže, ľahšie bolo počúvať roztopašného čertíka, keďže ten ho nabádal na samé nezbednosti. Ale zmeniť sa dá všetko. Len musí prísť tá správna chvíľka.
A tá nastala, keď do škôlky nastúpila nová pani učiteľka. Pre ňu neexistovalo dobré alebo zlé dieťa. Skrátka – dieťa ako dieťa. Niektoré je ako anjelik, niektoré trošku pozlostí a iné zas…
„Jožko…“
Hups! Zabudol som vám prezradiť, že ten chlapček sa volá Jožko.…