Hlavný hrdina nášho príbehu, pán Vlk Obyčajný, ráno čakal v centrálnej kancelárii rozprávok. Bol to totiž jeho prvý deň v práci. V kancelárii bolo poriadne rušno a rozprávkové postavy každého druhu chodili sem a tam.
Pani v okuliaroch mu všetko trpezlivo vysvetlila: musí ísť rovno k domčeku, v ktorom býva sedem kozliatok s mamičkou. Podala mu do laby dokonca aj mapu. Nakoniec treskla pečiatku na posledný formulár a usmiala sa: „Veľa šťastia v novej práci, pán Vlk!“
Pán Vlk bol rozhodnutý pracovať vzorne. Ponáhľal sa s mapou v labách, aby dorazil na miesto čo najskôr. Nevedel však, že v domčeku vykukovalo spoza závesu sedem nezbedných kozliatok. Keď zbadali nového vlka, okamžite dostali skvelý nápad.
Rýchlo vybehli pred dvere a fixkou prečiarkli menovku SEDEM KOZLIATOK. Pod ňu nalepili biely papier, na ktorý nakreslili tri prasačie tváričky. K tomu dočmárali krivolaký nadpis TRI PRASIATKA, a potom to všetko ešte polepili lepiacou páskou.
Pán Vlk Obyčajný dorazil až k domčeku, a tam čítal: „TRI PRA-SIAT-KA.“ Pozrel do mapy, potom na dvere, znova do mapy a poškrabal sa za uchom: „Asi sa v kancelárii pomýlili a dali mi zlú mapu. Voľajaké prasiatka má predsa na starosti iný kolega, Vlk Zlý. Niečo by tam mal sfukovať. Žeby ma poslali na nesprávne miesto?“ Hundral, fučal, ale nakoniec sa i tak rozhodol zaklopať: „Prepáčte, prosím, býva tu sedem kozliatok?“ zavolal.
Zvnútra sa ozval tichý chichot a kozliatka odpovedali: „Nieee, nieee, tu sme len my, prasiatka.“
Popletený vlk sa znova poškrabal za uchom, otočil mapu a hútal, čo teraz robiť. Po chvíli celý nešťastný poďakoval a rozhodol sa pohľadať domček so siedmimi kozliatkami inde.
Kráčal teda po cestičke dolu kopcom, zúfalo pozerajúc do mapky, keď tu zrazu si oproti nemu vykračuje dievčatko v červenej čiapočke. Vlastne všetko malo červené – aj kabátik, aj nohavice – a v ruke…