Jedného dňa sa škriatok Dubík vybral na prechádzku. Cestou si zvesela popiskoval a slniečko sa na neho po celý čas usmievalo. Dubík sa veľmi rád prechádzal a so záujmom pozoroval, čo sa okolo neho deje. Takto došiel až k ohrade, kde bývali ovečky.
„Pekný deň vám prajem,“ pozdravil bielučké kamarátky.
„Pekný aj tebe,“ odpovedali na pozdrav ovečky.
No Dubík si všimol, že jedna ovečka je bokom od ostatných. „Prečo je tá ovečka taká sama?“ opýtal sa.
„Ale, myslí si, že je najdôležitejšia, lebo je najkrajšia a deti sa chodia pozerať iba na ňu. Má z nás najjemnejšiu a najbelšiu vlnu. Tá sa s nami nechce ani len rozprávať.“
Dubík prešiel na druhý koniec ohrady a oslovil osamotenú ovečku: „Máme to dnes ale nádherný slnečný deň.“
„Ja mám každý deň nádherný. Aj bez slnka!“ odvrkla povýšenecky ovečka.
„Tak to je fajn. Aj ja by som chcel mať každý deň pekný. Môžeš mi poradiť, ako to robíš?“
„No to by si najskôr musel byť taký krásny ako ja,“ odvetila pyšná ovečka.
„Aha. Nuž dobre teda. Ale na to, aká si krásna, si nejaká osamelá. Ty nemáš kamarátov?“ čudoval sa Dubík.
„Nemám a ani nechcem! Tamtie hlúpe ovce si nezaslúžia moju pozornosť.“
„Hm. A to ti nie je smutno takto samej, bez kamarátov?“
„Mám jednu najlepšiu kamarátku. Tá ma chodí obdivovať každý večer,“ chválila sa ovečka.
„A smiem vedieť, kto to je?“ zaujímal sa Dubík.
„Samozrejme. Je to líška.“
„Líška?“ Dubík hneď vedel, koľká bije.
„Áno. Tá jediná ma má skutočne rada. Je to moja naozajstná kamarátka.“
Dubíkovi bolo jasné, že nemá zmysel ovečku presviedčať a hovoriť jej, o čo tej líške naozaj ide. Že ovečku klame, aby sa poľahky dostala do ohrady a mohla ju napokon zjesť. Ale Dubík už mal plán. Rozhodol sa, že večer sa nebadane prikradne…
Readmio je aplikácia plná detských rozprávok oživených zvukmi, ktoré reagujú na váš hlas. Fúra rozprávok je zadarmo, nové pridávame každý týždeň.
