Bolo studené októbrové ráno. Všetky domy na ulici boli ešte tiché a ich štvornohí obyvatelia sladko spali. Teda všetci okrem malej bielej sučky, ktorá už zvedavo vykukovala z búdy. Ako každý deň, zaujato pozorovala nebo rozťaté bielymi pásmi, čo na ňom zanechali lietadlá. Vtedy si všimla jedno obrovské lietadlo, ktoré práve zaťahovalo podvozok a zamierilo k výšinám. Nahlas zaštekala, aby prebudila svojich psích kamarátov zo susedstva:
„Pepi, Fliačik, vstávajte! Pozrite sa na to obrie lietadlo! Kam asi letí? Aké to asi je, vidieť zem z takej výšky? Kiežby som to tiež niekedy mohla zažiť...“ kňučala túžobne.
Ale ostatné psíky kamarátkino nadšenie nezdieľali. Pepi od susedov sa len namrzene zahniezdila v teplom pelechu, a kým zase zaspala, zavrčala:
„Nechápem, prečo strácaš čas snívaním o takých hlúpostiach, Polárka. Nechaj ma spať.“
Polárka však nedbala na kamarátkino mrzuté vrčanie a šibko vyskočila zo svojho pelechu. Nesmie strácať čas. Poslušne počká, či jej majitelia donesú niečo pod zub, a potom sa vyberie za mesto na prieskum. Polárkin pán sa totiž o svojho psíka poriadne nestaral. Občas ho zabudol nakŕmiť, a keď utiekol z dvora, nikdy ho nehľadal.
Dnes bol jeden z lepších dní a Polárka dostala aspoň niekoľko kostí. Hladne sa pustila do ohrýzania, ale mysľou už bola úplne inde.
Sučka nemohla prestať myslieť na to veľké lietadlo a netrpezlivo čakala, kým jej majitelia odídu do práce. Len čo dom stíchol, šikovne podliezla plot a vydala sa ulicami tým smerom, odkiaľ stroj letel. Čoskoro sa dostala za mesto, až prišla k vysokému plotu. Tam zbadala niečo, čo ešte nikdy nevidela.
Stála tam obrovská budova bez okien, zato s hromadou trčiacich vecí. Polárka nepoznala ich názvy, no ľudia ich volali antény a satelity. Keď zvedavo prešla okolo plota ešte ďalej, zbadala niečo neskutočne nádherné! Za budovou sa týčilo…
Readmio je aplikácia plná detských rozprávok oživených zvukmi, ktoré reagujú na váš hlas. Fúra rozprávok je zadarmo, nové pridávame každý týždeň.
