Rozprávka o lienke

Na zelenom lístku kvitnúcej jablone leňošila lienka. Mala červené krídelká s čiernymi bodkami, šesť malých nožičiek, čierny noštek a blažený úsmev. Bol slnkom zaliaty jarný deň a naša malá lienka sa akurát chystala k poobedňajšiemu spánku. A tak si postupne popreťahovala všetky nôžky, načechrala si krídelká a zhlboka si zívla. Privrela očká a ešte viac sa usmiala.

Poď si aj ty zavrieť oči a zhlboka sa nadýchni. Predstav si, že ťa – presne ako našu lienku – hladí po tvári jemný vánok. Kvety na strome krásne voňajú a na nose ťa šteklia slnečné lúče.

Lienka sa cez privreté oči zahľadela na modrú oblohu, po ktorej poletovali biele obláčiky. Poďme ich spolu s lienkou spočítať. Prvý obláčik má tvar srdiečka. Druhý zase pripomína malého vtáčika. A ten ďalší zas vyzerá, ako keby po oblohe putoval veľký, nadýchaný slon. A pozrime sa, štvrtý mráčik pripomína lienku s roztiahnutými krídlami. Lienka si s úsmevom odfúkla popod tykadielka. Užívala si slnečné lúče a príjemné pohládzanie vánku. Cez nôžky jej stúpalo do celého tela príjemné teplo a do uší jej spievali kamarátky včielky. Práve mali na jabloni nejakú dôležitú prácu. Počuješ, ako bzučia?

Slniečko pomaličky prekryli sivasté mračná a jemný vánok zosilnel. Tlačil pred sebou obláčiky čoraz rýchlejšie. Piaty, šiesty, siedmy, lienka ich už ani nestačila počítať. Lístok, ktorý si vybrala za svoje miesto na zdriemnutie, sa krásne kolísal. Vo vzduchu bolo cítiť vôňu dažďa. Naša lienka sa pousmiala a vybrala sa hľadať nové miestečko, hlbšie v korune stromu. Akurát včas, pretože na jej lístok dopadla prvá kvapka.

Jarná prehánka zahalila korunu rozkvitnutého stromu. Zavri oči a započúvaj sa, ako padajúci dážď šumí na vetvách a lístkoch jablone. Predstav si, ako vás s lienkou spoločne kolíše vánok. Vzduch je prevoňaný jarným dažďom a občas vás pod nosom pošteklí zatúlaný slnečný lúč. To sa bude dobre spinkať. Nech sa vám obidvom niečo pekné sníva.