Raz dávno žil v jednom dome gazda so svojou ženou a ich prekrásnou dcérou. Nečudo, že keď jedného dňa prišiel na ich statok pocestný, krásnej dievčine začal hneď dvoriť. A keďže aj jej sa pocestný zapáčil, pozvali ho s nadšením na spoločnú večeru.
Len čo bolo všetko jedlo nachystané, otec poslal dcéru ešte do pivnice, aby nabrala do džbánu pivo. Dcéra otvorila drevené vráta a zišla po schodoch dole do chladnej pivnice. Kým čapovala pivo do džbánu, zadívala sa hore na strop, kde zbadala zaťatú sekeru.
Ako dlho tam už tá sekera je? Nikdy predtým som si ju nevšimla. A kto ju tam len mohol zaťať? – pýtala sa v duchu. A vtom jej napadla myšlienka, aké veľmi nebezpečné je mať v strope zaťatú sekeru. Ak by som sa vydala za pocestného, časom by sme spolu mali syna, ktorý jedného dňa vyrastie, a my ho pošleme sem po pivo. A tá sekera na neho určite spadne a zabije ho – zamýšľala sa.
Otec s matkou i pocestným sa už čudovali, prečo to dcére toľko trvá. A tak sa išla matka za ňou pozrieť do pivnice. Pivo zo suda už prúdom tieklo po zemi a dcéra sedela hneď vedľa na drevenej lavici a ticho tam vzlykala. Matka sa dcéry vystrašene pýtala, čo sa stalo, a tá jej iba rukou ukázala na sekeru, zaťatú do dreveného stropu. Matke nebolo treba viac hovoriť, lebo aj tá hneď pochopila, čo hrozné sa môže stať.
Tým dvom hore sa zdalo divné, že gazdiná s dcérou stále nechodia, a tak sa gazda vybral pozrieť, čo sa to v tej pivnici deje. Pivo neprestajne vytekalo na zem a dcéra s matkou sedeli na drevenej lavici a nariekali. Vyľakaný gazda sa ich opýtal, čo sa stalo, a keď mu ukázali sekeru zaťatú do dreveného stropu, ani gazdovi nebolo…