Tereza Sebesta
Rieka
Spoznaj priateľskú rieku, započúvaj sa do jej rozprávania a spoločne sa vydajte na cestu naprieč krajinou. V tomto upokojujúcom príbehu, ako stvorenom na čítanie pred spaním, sa deti dozvedia aj o kolobehu vody v prírode.
Za oknami je chladný, vetristý večer. Ako dobre, že tu vnútri máme takú mäkkú prikrývku plnú jemného peria. Poriadne sa do nej zababuš a zavri oči. Môžeme spolu počúvať, ako sa celé hospodárstvo ukladá na spánok. Stará piecka v rohu nám bude robiť spoločnosť. Počúvaj, ako v nej blčí ohník. Plamienky veselo poskakujú, len občas niektoré z polienok nepokojne zapukotá.
Naša drevenica sa každú noc tíško ozýva – má už predsa len mnoho rokov. V jednom z trámov nad nami si podchvíľou chrumká červotoč. Starého kocúra to vyruší z driemot. Natiahne si chrbát a zoskočí z okna. Keď dopadne na drevenú podlahu, pod každým jeho krokom zavŕzga. Kocúr podíde bližšie k piecke, aby sa zohrial. Schúli sa na koberci, spokojne zavrie oči a pradie.
Hore nad pecou visia bylinky a tichučko šuchocú. Je medzi nimi medovka, šalvia aj mäta, ktorú sme nazbierali spoločne. Už sú dobre usušené, zajtra môžeš zas niekoľko z nich odtrhnúť a uvaríme si horúci, voňavý čaj. Dáme doň aj med, ktorý nám podarovala milá babička od susedov. To bude lahôdka!
V jej drevenici, hneď vedľa našej, sa ešte ozýva klepanie. Babička po večeroch tká koberce. Spomeň si, ako sme sa raz boli pozrieť na jej krosná. Bol to veľký drevený prístroj, rozložený takmer cez polovicu izby. Nite, ktoré na ňom boli ponaťahované, ti pripomínali pavučiny. Babička rytmicky klopká sem a tam a koberec riadok za riadkom rastie. Ešte aspoň päť riadkov a potom sa aj ona poberie do postele. Dobrú noc, babička.
Aj v ďalšom domčeku sa svieti. Ani dedko Michal asi ešte nespí. Vieš, ako rád po večeroch sedáva pri peci a bafká fajku. Ak má ešte sily, čosi majstruje. Sadne si na malú lavičku a šikovnými rukami vyrezáva šindle alebo len tak čosi…