Malé detské ruky vybrali zo škatule vianočných ozdôb otlčeného dreveného koníka.
„Mami, prečo ho tu vlastne máme? Medzi ostatné ozdoby sa vôbec nehodí,“ posťažoval sa chlapčenský hlas.
„Opatrne!“ ponáhľala sa k stromčeku mamička. „Toho koníka mi dala moja babička, ktorá ho dostala od tej svojej. Je to veľká vzácnosť. Radšej ho polož naspäť, Jurko.“ Mamička sa ujala figúrky a obradne ju zavesila na stromček.
„Dáme ho pekne vysoko, aby ho napríklad nechcela zhodiť mačka,“ dodala ešte.
Pche, toľko starostí pre jedného koňa? Veď je starý a škaredý, pomyslel si Jurko. Nedá sa vôbec porovnať s tými krásnymi trblietavými ozdobami! Radšej však poslúchol a ďalej vešal na stromček blýskavé reťaze a farebné svetielka.
Keď si šiel v ten večer ľahnúť, na starého koníka zabudol. A iste by na neho nemyslel ani ráno, keby sa mu nesníval zvláštny sen…
V tom sne za Jurkom prišiel drevený kôň. Bol natretý bielou farbou, ktorá sa z neho veľmi olupovala. Chýbal mu tiež kus ľavého predného kopyta a chvost aj hriva boli už dosť preriedené. Drevené zviera sa zhlboka nadýchlo a prehovorilo prastarým hlasom:
„Ahoj, Jurko. Dovoľ, aby som sa predstavil. Volám sa Pejko a som najobľúbenejšou hračkou tvojej prapraprababičky Anuľky. Vyrezal ma pre ňu na Vianoce jej ocko, keď bola rovnako stará ako ty. Od tej chvíle ma nepustila z rúk. Každý deň si ma nosila v aktovke do školy a prežíval som s ňou všetky jej dobrodružstvá.“
Jurko fascinovane počúval. Ten koník toho naozaj zažil veľmi veľa!
Kôň pokračoval: „Keď prapraprababička dospela, postavila si ma na nočný stolík. Už som s ňou nechodieval von, ale každý večer mi rozprávala, čo zažila. Bol som aj pri tom, keď sa jej narodila dcérka. Aby ma dievčatko nezničilo, schovala ma do škatule s vianočnými ozdobami. A rozhodne to…
Readmio je aplikácia plná detských rozprávok oživených zvukmi, ktoré reagujú na váš hlas. Fúra rozprávok je zadarmo, nové pridávame každý týždeň.
