V istej divočine už dlho vládol mocný lev. Bol nemilosrdný a deň čo deň zabíjal množstvo zvierat, ktoré tam mali svoj domov. Každý sa obával stretnutia s ním, lebo by bolo ich prvé, no zároveň posledné.
Jedného dňa si však zvieratá zaumienili, že navrhnú svojmu neľútostnému vládcovi dohodu. Zebra, antilopa, žirafa a byvol sa vybrali priamo k levovej skrýši, aby sa nenásytnému nepriateľovi dobrovoľne vzdali. Zebra zaklopala kopýtkom na levov brloh a čakali.
Len čo rozospatý lev vyšiel, antilopa mu riekla: „Mocný vládca, každý deň zabíjaš mnohých z nás, hoci to nie je nevyhnutné. Jedno zviera za deň je určite dosť na uspokojenie tvojho hladu. Prosím, maj pochopenie. Môžeme sľúbiť, že ti každý deň ponúkneme jedného z nás. Nebudeš musieť viac loviť a veľa životov tak bude ušetrených od krutej smrti.“
Keď si to lev vypočul, chvíľu premýšľal, no napokon s návrhom súhlasil: „Dobre teda, ale vopred vás varujem, že ak čo i len jediný deň nedostanem nejaké zviera, všetkých vás roztrhám.“
Zvieratká sa vrátili k ostatným a dohodli sa, že každý deň náhodne vyberú jedného spomedzi seba. A tak ešte v ten deň žrebovali a nešťastné zviera, ktoré bolo vybraté ako prvé, poslali k levovej skrýši, aby leva uistili, že to mysleli naozaj vážne.
Odvtedy už neľútostný lev nečíhal na svoju korisť a zvieratá sa mohli kedykoľvek prechádzať bez obavy, že ich pri tom napadne.
Jedného dňa v divočine opäť prebiehalo každodenné losovanie a tentoraz vybrali zajaca. Ten sa však vôbec nechcel zmieriť s osudom, že čoskoro skončí ako potrava pre leva. No nemal na výber, a tak sa aj on vybral k levovej skrýši.
Kráčal tak pomaly, ako sa len dalo. A ako tak šiel, cestou natrafil na studňu. Pristavil sa pri nej a naklonil sa nad ňu, aby sa pozrel, aká…