Zrnko 11. časť

Už onedlho z bývalého zrnka peľu vyrástol krásny poľný kvietok priamo na lúčke za ríbezľovými kríčkami Teodory Slivkovej, za slobodna Zagebrenej.

V tých miestach bolo zvyčajne veselo, lebo záujem o tričká pomaľované prírodnými farbami bol stále veľký a na Slnečnej ulici sa sem-tam zastavila dokonca aj väčšia skupinka detí s rodičmi na exkurziu o prírodných farbách a výrobe domáceho sirupu.

Tak sa aj stalo, že autobus plný detí zaparkoval na prenádhernej lúčke, na ktorej vyrástol krásny kvietok z bývalého Zrnka. Šantili po okolí a v záhradách sa fotili so strašiakmi, ktoré tam nainštalovali Imrich Vrtuľa s Jaroslavom Prepáleným.

„Detičky, detičky, umravníme sa a o chvíľu pokračujeme v našej exkurzii priamo do dozorne dispečera prenosu a distribúcie elektrickej energie. Bude to brutálny zážitok! Máte sa na čo tešiť!” zahlásil pán učiteľ rozblázneným detiskám a pomaly ich začal hnať do autobusu.

„Jéééj, aké krásne poľné kvietky!” zvolala Margarétka s rozžiarenými očami a s nadšením sa rozbehla k pestrofarebným kvetom za ríbezľovými kríkmi. „Natrhám si trošku, možno nimi urobím niekomu radosť!” S čistým úmyslom narýchlo natrhala kyticu lúčnych kvetov a medzi nimi odtrhla aj kvietok z bývalého Zrnka. Ovoňala tú nádheru a celá natešená sa rozbehla k už naštartovanému autobusu.

„Poďme, poďme, detičky! V elektrárni nás už očakávajú!” pobádal ich pán učiteľ. Deti spoza okien veselo zamávali odlíčenej Teodore a jej statočnému mužovi Jonatánovi.

„Dobrý deň. Deti, toto je ujo, ktorý má na starosti prenos a distribúciu elektrickej energie. Je to zmenový inžinier Karol Práskač. Pozdravte pekne!” vyzval ich pán učiteľ a zvedavé detiská zborovo zareagovali.

„Dobrý deň!” nieslo sa dozorňou dispečera, až upratovačka, ktorá na chodbe leštila podlahu, spozornela.

„Ej bisťu, kto bude po nich tie šľapy umývať. To nám bol čert dlžen!” zahromžila nahlas a rozbehla sa skontrolovať aktuálny stav podlahy v dozorni.

„Ujo Práskač, rada…