V pekle

Žil raz jeden mocný kráľ, ktorý mal prekrásnu dcéru. Jedného dňa sa princezná prechádzala po lúke, keď tu zrazu priletel strašný drak, chytil na smrť vyľakané dievča a odniesol ho preč. Drak nebol nik iný ako sám čert a dievčinu uniesol do pekla.

Kráľ bol veľmi nešťastný, keď sa dozvedel, že mu dcéru odniesol pekelný drak. Vyhlásil, že kto ju z pekla vyslobodí, dostane za odmenu kráľovstvo a ruku jeho dcéry. Prichádzali mnohí, ktorí sa pokúšali dostať do pekla, ale čo ako sa namáhali, cestu nenašli.

Jedného dňa však prišiel udatný syn vdovy, ktorá žila vo veľkej biede. Prihlásil sa u kráľa a chcel sa pokúsiť kráľovskú dcéru oslobodiť. Kráľ mu zopakoval svoj sľub a mládenec sa vybral na skusy.

Ako tak šiel, všetkých sa vypytoval, či ide správnou cestou do pekla, no nikto mu nevedel odpovedať. Až natrafil na jednu starú, mrzkú ženičku, ktorá bola taká vetchá, že sa jej ani na nič nepýtal. No ona sama sa mu prihovorila: „Kamže, mládenec?“

„Ach, mám namierené do pekla, ale nepoznám cestu,“ odpovedal.

„To ti verím, priateľko,“ riekla starenka, „keď sa chceš dostať do pekla, musíš si vziať tento prútik, čo nosím pod pazuchou. Cestou uvidíš pred jedným domom čierneho kohúta, toho musíš chytiť a vytrhnúť mu pero. Potom stretneš čierneho capa, ktorý bude veľmi klať. Tomu musíš vytrhnúť z brady jednu štetinu. Ostatné už sám uvidíš.“

Starenka mu dala prútik, ale keď sa jej chcel poďakovať, bola preč. Chcel sa za ňou vybrať, no prútik ho zastavil a ukázal na opačný smer. Mládenec nasledoval prútik, až prišiel k sedliackemu domu, pred ktorým stál čierny kohút. Len čo zbadal pocestného s prútikom, začal trepať krídlami, utekať a snažil sa odletieť. Ale šuhaj bol vrtkejší a kohúta rýchlo dolapil. Mohol sa kohút trepať, koľko chcel, mládenec mu…